Domov pokoja Žofie Bosniakovej - A zas jeden pekne prežitý deň...

Slniečko ráno rozmýšľalo, či má vôbec vyjsť na oblohu, ale keď videlo našu chuť cestovať (všetci, čo sa ráno zdvihli a použili pri tom palice, barly, chodítka, vozíky) vycerilo zúbky a vyskočilo spoza mračien. Hurá ideme!

Hneď po príchode na chatu sme zakúrili v krbe (aby sme sa nespoliehali len na slnečné lúče). Naše staré kosti treba zohriať a pálenkou to už akosi nejde.

Na úvod sme si dali dobrý jablkový koláčik (ktorý skoro ráno upiekla opatrovateľka Žofka v rámci dovolenky) a podávala sa káva.

Bolo nám veselo, chichotali sme sa celí šťastní, že sme vymenili DPŽB za krásnu horskú chatu. Rozvoniavala na grile klobása, slaninka a my sme sa zabávali hrou "meno, mesto, zviera, vec". Kým sme sa naobedovali slniečko sa rozšantilo a vytiahlo nás von. Zhlboka sme dýchali čistý horský vzduch, žmurkali na slnko a tešili sa z každej minúty.

Ale boli sme sa aj prejsť. Ešte sme celkom zdatní. Niektorí prešli s pomocou barlí či palíc kúsok po lesnej cestičke tí silnejší až do hotela Rozsutec, kde dostali za odmenu štrúdlu so zmrzlinou a šľahačkou i kávičku. Deň bol úžasný a ako čerešničku na torte sme dostali na záver dňa okružnú jazdu Terchovským vláčikom z Vrátnej do Terchovej. Bonusom bol mladý, pekný a humorom sršiaci sprievodca, ktorý okorenil každú pamiatku, Jánošika, Tiesňavy či kostol. Ani sa nám nechcelo prehliadku ukončiť. Ale všetko krásne raz končí.

V Tepličke sme boli raz-dva a už len toaleta a posteľ. Padli sme do nej ako podťatí. Zatvorili sme oči a oddali sa spomienkam...

Text: Ľudmila Kadašiová

Foto: Archív DPŽB