Na zamyslenie ... Boh vie premeniť nedostatky na požehnanie

Na konci dlhej cesty, ktorá trvala od potoka až k domu, prasknutá nádoba mala vodu už len do polovičky. Dva celé roky to takto išlo, nosič vody nosil do domu každý deň už len jeden a pol nádoby vody.

Samozrejme dokonalá nádoba bola pyšná na svoj výkon, veď to robila dokonale. Ale chúďa prasknutá nádoba sa hanbila za svoju nedokonalosť, a cítila sa úboho, lebo bola schopná len polovičného výkonu. Po dvoch rokoch súženia oslovila nosiča pri potoku: „Hanbím sa, lebo voda tečie po celej ceste domov.“ Nosič jej na to odpovedal: „Všimla si si, že kvety rastú len na tvojej strane chodníka a nie na druhej strane? Je to tak preto, lebo ja som vždy vedel o tvojom nedostatku a na túto stranu cesty som rozosial semená kvetín. To ty si ich každý deň polievala, kým sme sa vracali do domu. Dva roky zbieram tieto krásne kvetiny, aby som si zdobil svoj stôl. Keby si nebola taká, aká si, tak by táto krása nerozžarovala môj dom.“ 

Všetci sme prasknuté hlinené nádoby. Ale tieto praskliny a chyby, ktoré sú v každom z nás, robia náš život tak veľmi zaujímavým a vzácnym.

Prasknutá hlinená nádoba je symbolom ľudského života. Všetci máme od detstva svoje chyby, nedostatky, choroby, cítime rozpor medzi dobrom a zlom. Všetci prežívame to, čo napísal sv. Pavol, že radi by sme robili dobro a napriek tomu konáme zlo. V tomto „praskaní života“ sme mnohokrát smutní. Boh ale často ukazuje, že to, čo človek považuje za nedokonalosť, Boh vie urobiť iným. Boh v Ježišovi vedel urobiť život tam, kde bola smrť, vedel vrátiť zrak tam, kde človek podľahol slepote a vedel darovať sluch hluchému. Až v budúcnosti, keď sa už budeme pozerať na seba z neba, zbadáme, že nedostatky a praskliny v pozemskom živote slúžili na to, aby náš život sa vydaril. Boh polieval cez naše praskliny a nedostatky našu cestu života milosťami a požehnaním. Až potom uvidíme, aké kvety vyrástli okolo neho a že to všetko bola milosť.

Zachovajme si dôveru v Boha, keď sa prejavujú praskliny a nedostatky v našom živote, pretože Boh je Otcom. Dôverujme Bohu, že môže praskliny môjho života premeniť na požehnanie. Buďme Bohu vďačný za taký život, aký sme z Božej ruky dostali a snažme sa ho vrátiť vylepšený.

S pozdravom Mgr. Pavol Špita, farár