Na zamyslenie ... Dňvod na radosť a veselosť

Človek naplnený radosťou a optimizmom zhromažďuje okolo seba všetkých ostatných. Najobľúbenejší nie je najlepší športovec ani najmúdrejšia hlava, ani najúspešnejší muž činu. Prečo sa však všetci zhromažďujú okolo veselého človeka? Prečo ho počúvajú pozornejšie ako učiteľa? Prečo sa v jeho blízkosti cítia dobre? Pretože potrebujú práve to, čo ponúka – veselú myseľ. Bez radosti sa nič nedarí.

Kto chce tvoriť, plnohodnotne žiť, pomáhať, musí byť veselý a oddýchnutý. Kto chce dávať, nech dáva s radosťou. „Veselého darcu Boh miluje.“ (2 Kor 9,7) hovorí apoštol Pavol. Aj vo Svätom písme sa často vyskytuje slovo radosť – Boh je našou radosťou, Pán dáva radosť, akú svet nemôže dať, a evanjelium sa volá radostné posolstvo. Kresťania by mali vyzerať šťastnejší, to je častou výčitkou neveriacich. Keď sú kresťania mrzutí, neprívetiví, netrpezliví, keď sú ako tí, ktorí nikdy nepočuli o „veľkej radosti“, potom sa nemožno čudovať, že nie sú vierohodní. O sv. Františkovi Assiskom sa hovorí, že brata, ktorý sa kyslo tváril, pokarhal. Vraj je iba jedna príčina mrzutosti – keď nie sme s Bohom zadobre. Jeho napomenutie je aktuálne i dnes: „Ak je to tak,“ povedal sv. František, „choď a usporiadaj si svoje veci s Bohom. Ale nás mrzutou tvárou neobťažuj!“

V knihe „Boh je mladý“ Svätý Otec odhaľuje modlitbu, ktorú recituje už 40 rokov, aby sa nebral tak vážne, a aby vždy mal nádych humoru. Spolu s pápežom Františkom za múry Vatikánu vstúpili humor a veselosť, čím zatriasol zvykmi Svätej Stolice používajúcej mnoho formalít. Jeho tajomstvo:  jednoduchosť a dobrá dávka humoru mu dovoľuje harmonicky žiť so sebou a ostatnými – a všetko je pokropené trochou láskavosti a hromadou úsmevov.

“Ak niekto nemá zmysel pre humor, potom  je veľmi ťažké byť šťastný.” – objasňuje v novej knihe Boh je mladý vydanej 21. marca 2018. V jeho rozhovoroch s talianskym žurnalistom Thomasom Leoncinim opisuje zmysel pre humor ako kvalitu, ktorá by u kresťana nikdy nemala chýbať „ pretože je spojená so schopnosťou vychutnať si život a žiť v nadšení“.

Humor, hovorí je “ako voda, ktorá prirodzene šumí a vyviera z prameňa a je tam niečo ešte viac: humor vníma život, vníma pohyb“ „samozrejme, že je tiež dôležité, aby život bol braný vážne“.  Ale aby neriskoval to, aby bral život iba príliš vážne, pápež sa priznáva, že posledných 40 rokov recituje „modlitbu o dar humoru“  od sv. Tomáša Mórusa (1478-1535), radostného a veselého muža, ktorý čelil vážnym problémom.

Tu je modlitba, ktorú pápež navrhuje mladým na konci knihy:

“Daruj mi, ó Pane, dobré trávenie
chuť do jedla a tiež niečo na jedenie.

Daruj mi zdravé telo, dobre spravené,
a vôľu s tým telom niečo spraviť.

Daj mi čisté srdce, ktoré vie,
že si zlo vždy dobrom porazil.

Čo pred diablom hneď tak necúvne
a napraví, čo on pokazil.

Daj mi dušu, čo sa nenudí, nenarieka, nevzdychá
nech nezabŕda do ľudí,
moje malé rozmaznané ja.

Daruje mi, ó Pane, zmysel pre humor,
nech sa vysmiať viem aj zo seba
a pobavím smrteľníkov skôr
než teba…. (Ak prídem do neba.)

St. Thomas More (1478-1535).

Je potrebné, aby sme sa vo Veľkonočnom období telom i dušou zúčastňovali na jasavom aleluja. Osobitne radostne by sme mali prežívať osem dní po Veľkej noci, čiže Veľkonočnú oktávu. A keďže radosť ide cez žalúdok, v tieto dni by sme sa v žiadnom prípade nemali postiť. Preto v niektorých našich krajoch sa na Veľkú noc požehnáva šunka, vajíčka a všetky možné dobroty. Zmŕtvychvstalý neprináša smutné pestovanie askézy, ale radostný postoj k životu na tomto svete – prirodzene, vždy v perspektíve, že nás „potom“ očakáva ešte väčšia radosť.

S pozdravom Mgr. Pavol Špita, dekan - farár