Na zamyslenie ... Kto je víťaz a kto je porazený?

V opise Ježišovho utrpenia – pašiách, tiež sledujeme zápas, síce nie športový, ale nábožensko – spoločenský a myšlienkový. Víťazmi boli Kajfáš, Annáš, Pilát, ktorí mali vtedy spoločenskú a politickú moc. Mali by jasať, spievať, proklamovať svoje víťazstvo do celého sveta. Paradoxné je, že ostali ticho.

Porazený v tomto zápase bol Ježiš z Nazaretu. Mal by byť zabudnutý, nepovšimnutý, no v skutočnosti je oslavovaný. Veď po celom svete sa čítajú pašie a nosia sa bahniatka na oslavu Ježiša. Kríž – Ježišova medaila – je oceňovaný dodnes. Ako je to možné?

Hoci bol Ježiš z Nazareta ľudský porazený, odsúdený a zabitý, bola s ním Božia sila, Božia moc, preto vstal z mŕtvych. Dalo by sa to vyjadriť vzorcom – ľudský porazený Kristus plus Božia moc rovná sa zmŕtvychvstanie, oslávenie, víťazstvo. Keď do vzorca dosadíme – naoko víťaziaci Annáš, Kajfáš, Pilát plus ich vlastný egoizmus a pýcha rovná sa prehra a porážka. To, že Ježiš dokázal v svojej situácii povedať: „Otče, do tvojich rúk porúčam svojho Ducha“ znamená, že vložil život do Božích rúk. Prítomnosť Boha v živote bezmocného robí nové veci. Toto prezentoval Ježiš na kríži. Z naoko porazeného sa stal víťaz.

Namieste je otázka: Kedy som víťaz a kedy porazený?

Čo je z ľudského pohľadu víťazstvom, môže byť v skutočnosti existenčnou porážkou. A opačne: naša uznaná hriešnosť a nedostatočnosť plus ľútosť a prosba o odpustenie rovná sa víťazstvo v duchu. Boh nám dáva možnosť začať znovu a lepšie.

Z pašií sa učíme zaujať Ježišov postoj a vložiť život do Božích rúk, čoho výsledkom je zmŕtvychvstanie. Ak vezmeme život iba do svojich rúk, môžeme sa pomýliť. Ak vložíme svoj život do Božích rúk, bude v rukách najlepších. Naša náruč je mnohokrát aj deravá. Božia náruč je vždy plná lásky a štedrosti. V nej je riešenie našich starostí.

V Croninovej knihe „Kľúče od kráľovstva“ sa opisuje misionár, otec Chryzholm, ktorý sa rozprával v Číne s domorodým roľníkom. Ten zalamoval rukami a sťažoval sa na zaplavenú záhradu: „Moje sadenice sú zničené. Budeme musieť všetko začať odznova! Misionár Chryzholm ticho odpovedal: „Priateľu, ale veď práve to je život. Začať znova, keď je všetko stratené. Začať znova, znova začínať.“

Hoci sa zdá všetko stratené, nezačať, by znamenalo nežiť. V akejkoľvek situácii môžeme vložiť život do Božích rúk, teda znova začať, lebo vtedy skutočne žijeme. Ďakujme za riešenie paradoxov života – aj porazení môžu byť víťazi.

Požehnané Veľkonočné sviatky Vám želám a vyprosujem.
Mgr. Pavol Špita, farár