Drahí moji farníci, deti a mládež, hovorí sa o istom indiánovi, ktorý chcel poznať svet mudrca a jeho svet techniky. Mudrc s pýchou ukazoval indiánovi vynálezy, všetky stroje, budovy, svet počítačov, rádia, televízie...
Indián sa ale pri tom necítil dobre, robil si rôzne starosti. To mudrc spoznal a preto pozval indiána, aby s ním podnikol cestu do sveta techniky a podnikania. Začali s autom, ktoré mu mudrc postupne vysvetľoval. Indián sa s ním naučil zachádzať veľmi rýchlo. A tak sa rozhodli, že podniknú spoločnú cestu. Po hodine indián zastavil a poprosil mudrca, aby s ním vystúpil. Posadili sa. Trvalo dlhšiu dobu, než sa mudrc opýtal: „Prečo nejdeme ďalej?“ Indián ho prosil o trpezlivosť a neskôr dodal: „Musíme počkať, až dôjdu za nami aj naše duše.“
Drahí moji farníci, zasa budeme sláviť sviatky Narodenia Ježiša Krista. Mnohí z nás prežívame každý deň neustály zhon, treba plniť množstvo povinností, trpíme na nedostatok času, pociťujeme vyčerpanosť. A ako budeme prežívať tieto sviatky Ježišovho narodenia? V zhone, vyčerpanosti, nervozite...? Budeme ich prežívať s dušou, teda duchovne alebo len navonok, ako sviatok darčekov a častokrát bez Boha Ježiša Krista, ktorého sme si síce symbolicky položili pod vianočný stromček ale nepoložili sme si ho do svojho srdca.
Uvažujme spolu, či by nebolo dobre vystúpiť aspoň počas týchto krásnych sviatkov z neustáleho zhonu a „počkať na dušu“. Možno sme veľa toho zanedbali vo svojom živote a v rodine, možno ochladla naša viera v Boha, možno máme až veľmi tvrdé a bezcitné srdce. Bude veľmi potrebné „počkať a vrátiť dušu“ nielen nášmu životu ale aj sviatkom Ježišovho narodenia.
Pán Ježiš povedal: „Nedeľa je tu pre človeka.“ To čo povedal Pán Ježiš o nedeli, to isté platí aj o každom sviatku, aj o tých, ktoré začíname prežívať. Nedeľa a každý sviatok je Božím darom pre nás.
Sviatky Božieho narodenia majú veľa spoločného s našou ľudskosťou.
Boh chce, aby sme sa počas týchto sviatkov stávali viacej ľuďmi. Ako stávame viacej ľuďmi? Môžeme sa stávať viacej ľuďmi, keď sa zastavíme, aby nás mohla „dobehnúť duša“, ako to povedal indián. Mali by sme mať čas vstúpiť do seba a dívať sa na svoj život Božími očami.
Môžeme sa stať viacej ľuďmi, ak riadime svoj život Božím slovom. Viacej ľuďmi sa stávame, keď pestujeme svoje vzájomné vzťahy. Harmóniu a atmosféru nedele a sviatkov nepotrebuješ len ty, ale i celé spoločenstvo ľudí okolo teba, napríklad rodina alebo tvoji priatelia.
Nezabudnime počas sviatkov aj oživovať dobré vzťahy a dajme im aj dobré a šľachetné úmysly.
Pred časom som čítal príbeh o dvoch starčekoch, ktorí boli dobrými priateľmi. Každý z nich býval na opačnom konci mesta. Chodievali sa pravidelne navštevovať podľa dohody tak, že raz boli u jedného, raz u druhého. V istý deň jeden z nich ochorel a nemohol prísť na návštevu. Keďže to nemal ako oznámiť, zostal doma ležať, dúfajúc, že priateľ pochopí a príde za ním. No nestalo sa tak. Jeho priateľ patril k tým tvrdohlavým typom. Vo svojom omyle si všetko zle vysvetlil a tvrdohlavo čakal na neho... Čakal však márne tých niekoľko dlhých dní. Za túto dobu totiž jeho priateľ opustený zomrel. Koľko priateľstiev a dobrých vzťahov už zaniklo kvôli našej tvrdohlavosti, ľahostajnosti alebo kvôli predsudkom a domýšľavosti?
A na nie poslednom mieste patrí k najvyšším bodom našej ľudskosti, že nám chce Kristus dať v Eucharistii – v obete svätej omše – účasť na svojom živote. To je Božie pozvanie adresne pre teba, pre nás, dar od Boha k tomu, aby sme mohli byť viacej ľuďmi.
Ak budeš viacej človekom, pocítiš to i v každodennom živote.
Vyprosujem Vám požehnanie a pokoj u Boha
Váš správca farnosti, Pavol Špita, dekan