Beseda s prekladateľkou

Pani Pospěchová učí na bilingválnom gymnáziu  v Žiline,  predstavila  ju vedúca knižnice Vierka Majerčíková.

Francúzska literatúra patrí medzi významné svetové literatúry. Pani Pospěchová začala svoju prezentáciu francúzskou poéziou. Mala pripravených troch francúzskych básnikov.

Prvým bol Pierre de Ronsard - z obdobia renesancie, zo šestnásteho storočia. Ronsard bol šľachtic. Pracoval v diplomatických službách pre kráľa. Neskôr prišiel o sluch a začal písať básne. Patril medzi francúzskych plejádistov. Autorov, ktorí pozdvihli francúzsky jazyk ako literárny jazyk. Pre jeho poéziu dostal prezývku “Princ básnikov a básnik princov.” Vo svojej  tvorbe vychádzal zo starovekej literatúry, najmä grécko-latinskej poézie. Písal ódy, sonety-znelky, inšpirovalo ho Petrarca. Poéziu venoval  svojim detským láskam - Kasandre a  Márii. V neskoršom veku Helene - Sonety pre Helenu. V každej básni je ruža. Ruža je symbolom lásky, pýchy.  V dnešnej dobe pestujeme ruže, ktoré nesú jeho meno. (Ruža P. D. Ronsard)

Druhým autorom bol Charles Baudelaire - prekliaty básnik, autor zbierky Kvety zla. Z tejto zbierky sme čítali báseň Albatros, ktorú napísal  roku 1859. Albatros je nádherný morský vták, ktorý sprevádza lode po mori. Je symbolom krásy, mladosti, slobody ale v zajatí sa stáva obeťou krutosti námorníkov. To, čo bolo na ňom krásne sa stáva pre neho nešťastím. Osud vtáka porovnáva s osudom nepochopeného básnika.

Veľkým básnikom, ktorému sa autorka venovala bol Jacques Prévert, predstaviteľ vitalizmu, ktorý žil v rokoch 1900 až 1977. Bol dramatikom, básnikom, scenáristom, hercom, režisérom a výtvarníkom. Jeho poézia je poéziou lásky a každodenného života. Prečítali sme si báseň Pre teba moja láska. Hlavnou myšlienkou básne je, že lásku si nekúpite a nemôžete ju zotročiť. Vypočuli sme si túto báseň v slovenčine a neskôr aj vo francúzštine. Báseň bola zhudobnená a vypočuli sme si nahrávku Andrea Bocelliho. Spoločne sme dopĺňali refrén básne  “Pour toi mon amour.” Na čom sme sa ohromne bavili.

Pani Pospěchová v druhej časti prezentácie prešla k francúzskej próze. Spomenula Alexandra Dumasa, Victora Huga,  Honoré de Balzaca a Émile Zolu Hovorila o vytvorení takzvaného rodostromu, alebo rodokmeňu. Mnohé postavy sa nachádzajú vo viacerých dielach autora. Émile Zola bol predstaviteľom naturalizmu. Známe sú diela: Zabijak, Nana a Germinal. Zastavila sa aj pri osvietencoch. Predovšetkým pri Perzských listoch od Charlesa de Secondat, Barona de Montesquieu. Francúzsky filozof, spolutvorca idey deľby moci. Zdôrazňoval, že panovník musí rešpektovať tieto zákony:

1. Sloboda, to je právo robiť to, čo dovoľujú zákony.

2. Šťastný národ, ktorý má nudné dejiny. Dejiny bez vojen.

3. Môžeme stratiť lásku k blížnym, ale povinnosti k nim nás nikto nezbaví.

Tieto myšlienky uviedol v románe Duch zákonov. Odmietol despotizmus. Podľa neho len vzájomné vyváženie delenia moci je zárukou slobody. Rozdelil moc na výkonnú, zákonodarnú a súdnu.

Zakladateľom nového románu vo Francúzsku bol Marcel Proust. V románe Hľadanie strateného času písal o spomienkach. Pomôžte pamäti, aby spomínala.

Na záver našej besedy s prekladateľkou sme sa dohodli, že sa stretneme a pokúsime sa o vlastný preklad myšlienok niektorých francúzskych autorov.

Text a foto: Mgr. Kamila Dubovická