Beseda so spisovateľkou Andreou Paráčovou

Mgr. Andrea Papráčová je historičkou, kurátorkou a spisovateľkou. Pracuje v Kysuckom múzeu v Radoli. Venuje sa rodine Suňogovcov. Je šéfredaktorkou Kysuckého múzejníka. Začala písať poviedky, prihlásila sa  aj do súťaže mladých tvorcov.

Suňogovci boli starým uhorským šľachtickým rodom. Delili sa na vetvu jasenickú a  budatínsku. Členom budatínskej  rodiny bol Gašpar I. Suňog zakladateľ šľachtického rodu Suňogovcov, ktorý vlastnil hrad v Budatíne. Jeho rod vymrel po praslici po 300 rokoch. Jeho otec Matej vlastnil zemiansku kúriu v Jasenici. Manželkou Gašpara Suňoga sa stala vdova po Rafaelovi z Hatného Alžbeta Pongráczová. Posledným mužským potomkom bol Ján Nepomuk  z Jánovej vetvy. V roku 1798 zomrel a zanechal len 1 dcéru Jozefu. Jej manželom sa stal Anton Csáky a budatínske panstvo týmto sobášom prešlo do majetku Czákyovcov.

Andrea Paráčová je autorkou románu: “Pod krídla havrana” Zobrazila v ňom život v Trenčianskej stolici v roku 1467, počas vlády Mateja I. Korvína. Matej bol 24 ročný panovník v Uhorsku, ktorý bojoval proti zvyškom bratríkov.

Hlavnými hrdinami príbehov románu sú Gašpar, syn Mateja Suňoga z Jasenice a Ján Podmanicky, syn Ladislava Podmanického, majiteľa hradu Bystrica. Gašpar a Ján sú priateľmi. Spolu sa učia vojenskému remeslu už od 8. roku svojho života. Zúčastňujú sa boja proti bratríkom a spolu zažívajú  život ohrozujúce dobrodružstva. Svojou bojovnosťou sa dostali do pozornosti samotného panovníka.

Prostredníctvom týchto postáv sa dozvedáme o živote na hrade Bystrica. Stretávame sa s kráľom Matejom I., na počesť ktorého Ladislav Podmanický zorganizoval poľovačku na zubra a medveďa. Vyvrcholením pobytu kráľa Mateja I. v Bystrici bol turnaj medzi jednotlivými vojskami. Bojovali s drevenými zbraňami, aby sa nezranili a mohli ísť bojovať do Sedmohradska a neskôr proti Turkom.

Okrem opisu bojov, oblečenia vojakov a zbraní autorka zobrazuje aj život a osudy mladých dievčat v 15. storočí. 300 mladých dievčat v sprievode s biskupom a vojakmi idú do Srbska, aby sa tu vydali a získali nejaký majetok pre svoj život. Tieto dievčatá zajal Švehla a držal ich na hrade Veľké Kostoľany.  Švehla chcel získať ústupky od kráľa. Vojská Mateja I. pod vedením vojvodu Kinižiho ich oslobodili.

Zobrazuje aj zásnuby 13-násťročnej Anny dcéry Ladislava Podmanického. Lásku Gašpara a Zuzky Nedeckej, Siderika -  žilinského kapitána a Márie Marcibaniovej. Po mnohých dobrodružstvách sa Gašpar a Ján stanú súčasťou vojenskej družiny kráľa Mateja Korvína.

Autorka si všíma aj bylinkárske aj liečiteľské schopnosti Doroty žijúcej na hrade Hričov. Dorota sa zaoberá čarodejníctvom, ale keď vyliečila Zuzanu Nedeckú, získala si ochranu od kráľa prostredníctvom prsteňa.

Román obsahuje zápletky, opisy bojov, život vojakov, ale aj  myslenie ľudí v stredoveku. Okrem skutočných historických postáv vystupujú v románe aj osoby vymyslené ako Zuzka Nedecká a Mária Marcibániová. Kráľ Mátej je zobrazený ako schopný panovník, dobrý vojvodca, ktorý si svoje postavenie upevňuje darmi pre šľachticov, spomína vznikajúci Čierny pluk. Kráľ sa opiera aj o drobných zemanov, kladie dôraz na vzdelanie svojich pobočníkov.

Autorka počas besedy spomenula, ako sa pripravovala napísať historický román z obdobia kráľa Mateja I. Román napísala., dokonca ho aj vydala, ale uvedomuje si, že získať čitateľov je oveľa ťažšie.

V záverečnej časti predstavila historické postavy a uviedla ich stručný životopis. Nezabudla ani na  literatúru, z ktorej čerpala informácie o bojoch, zbraniach a oblečení armády.  V diele doktora Marca sa dočítala o liečiteľstve a čarodejníctve v Uhorsku.

Autorka románu nás pozvala  na návštevu  Kysuckého múzea v kaštieli Radoľa.  Veľká kytica kvetov bola poďakovaním za krásne popoludnie.

Text: Mgr. Kamila Dubovická
Foto: Ing. Viera Majerčíková