Krajská hvezdáreň Žilina - pozorovateľňa Malý diel (27.4.2023)

Venuša

- druhá planéta slnečnej sústavy po Slnku a Mesiaci;
- pomenovaná je po starorímskej bohyni krásy a lásky;
- jej dráha je eliptická;
- vzdialenosť od Zeme je 259 mil. km;
- povrchová teplota je 462°C, atmosférický tlak 9 321,9 kPa;
- rok na planéte trvá 225 pozemských dní;
- otáča sa opačným smerom ako Slnko;
- je druhým najjasnejším objektom na oblohe po Mesiaci;
- na jej povrchu je viac ako tisíc sopiek;
- planéta je obklopená veľmi hustou atmosférou, nikdy sa nevzdialila ďaleko od Slnka;
- vidieť ju ráno pred východom Slnka alebo večer po západe Slnka;
- v minulosti sa pre svoju jasnosť stala orientačným bodom na oblohe. Využívali ju hlavne moreplavci.
- ďalšie mená Venuša - Večernica, Zornica, v minulosti boli mená Venuše: Hesperos, Afrodite, Astarta, Ištart a ďalšie.

Mesiac

- pozorovali sme ho zväčšením o 20% a potom o 120%. Pri zväčšení o 20% sme videli celý Mesiac, pri zväčšení o 120% bolo vidieť časť Mesiaca a na jeho ploche krátery;
- je prirodzeným satelitom Zeme;
- jeho symbolom je kosák;
- zohráva dôležitú úlohu pri udržiavaní sklonu osi rotácie Zeme, čo má za následok striedanie ročných období;
- je pomerne malým telesom s priemerom 3 476 km;
- vzdialenosť od Zeme je 384 400 km;
- povrchová teplota mínus 23°C, na osvetlenej časti teplota stúpa až na plus 127°C, na tmavej strane klesá až na mínus 173°C;
- obieha okolo Zeme raz za 28 dní;
- má štyri fázy: prvá štvrť - má tvar písmena D, spln - plná guľa, druhá štvrť je v tvare C;
- jednotlivé fázy majú vplyv nielen na oceány, ale aj na ľudské telo; 
- jeho pôsobením a čiastočne aj Slnka vzniká príliv a odliv.

Mars

- červená planéta;
- videli sme maličkú červenú guľu, nebolo videť jeho Mesiace Strach a Hrôza.

Prítomní kládli Ing. Schiferovi otázky, hovorili o kúpe pozemkov na Marse, o kúpe hviezd a dobre sa na tom bavili. Zároveň nám hovoril, že chodia po školách a predstavujú deťom Planetárium. V auguste 2023 uplynie 61 rokov od vzniku Pozorovateľne Malý diel.