Výlet Dubnica nad Váhom - Gardénia Nitra 2019 (25.4.2019)

O 9,00 hod nás už pred kaštieľom čakali sprievodcovia, rozdelili nás na dve skupiny. Prvá skupina putovala po prízemí kaštieľa a druhá po prvom poschodí. Oboznámili nás s jeho  históriou.

Rod Illésházyovcov vlastnil Dubnicu od 16.storočia. Štefan I. Illésházy odkúpil od cisára Rudolfa II. trenčianske panstvo do ktorého patrila aj Dubnica. Jeho nástupca Gašpar začal stavať kaštieľ a zriadil veľký park francúzskeho štýlu.  Kaštieľ začal stavať v roku 1637 a už v roku 1642 sa sťahuje celá rodina z chladného trenčianskeho hradu do  prepychovo zariadenej budovy. Illésházyovci pochádzali Žitného ostrova, boli to Slováci s maďarským menom. Založili veľkú knižnicu, ktorá obsahovala viac ako 30 tisíc zväzkov a poslúžila ako študijný materiál pre Ľudovíta  Štúra a iných národných buditeľov.  Matej Bell ich označil ako milovníkov slovenskej reči. Gabriel Illészházy, Gašparov syn, bol županom Trenčianskej a Liptovskej stolice. Mal rád seba, víno a veselú spoločnosť. Za svojho života bol trikrát ženatý. Juraj Illesházy sa stal majiteľom celého panstva, dal rozšíriť a dostavať kaštieľ.  Keďže nemal mužského potomka, adoptoval si bratovho vnuka Mikuláša. Mikuláš Illesházy bol kráľovským radcom a kancelárom uhorského dvora. S manželkou Alžbetou Balass mal dve deti, dcéru Annu Máriu a syna Jozefa. Mikuláš sa venoval aj kúpeľom v Trenčianskych Tepliciach.  V roku 1713 dal zaviesť nový štatút o vydržiavaní špitálu pre žobrákov. V rokoch 1719-1722 dal urobiť náročnú prestavbu kaštieľa v Dubnici. Jozef Illésházy  - za jeho života dosiahli panstvá Illesházyovcov najväčší rozkvet. Podporoval budovanie sakrálnych stavieb, v roku 1754 dal postaviť nový kostol v Dubnici a veľkú záhradu zmenil na nádherný honosný park. Bol veľmi štedrý aj k svojim poddaným. Ján Baptista Illésházy bol najbohatším zemepánom Trenčianskej stolice. V roku 1762 sa oženil so Sidóniou Bathányi, mal s ňou sedem detí. Najmladšieho syna Františka ku  krstu niesla Mária Terézia. Štefan  II. Illésházy bol kráľovským radcom, doktor práv, ovládal niekoľko reči. Po rozchode s manželkou mal viacero partneriek a štyri nezákonné deti s grófkou Teréziou von Gattenburg.  Bol veľmi zadlžený a postupne predával svoje majetky. Zomrel v roku 1838 na rakovinu žalúdka. Nakoľko nemal mužského dediča, rod Illésházyiovcov ním vymrel.

V roku 1835 Štefan II. predal kaštieľ a majetky barónovi Sinovi za 1,4 mil. zlatých. Nový majiteľ už nemal taký vzťah ku kaštieľu a ten začal postupne chradnúť.Kaštieľ neskôr vlastnila jeho dcéra Ifigenia  D Harcourt. V roku 1909 sa rozhodla ho predať. Kaštieľ odkúpil Ignác Schanzer, akcionár lesopriemyselnej spoločnosti, ktorý dal vyrúbať lesy v okolí Dubnice. Bol vlastníkom kaštieľa do roku 1932. Celú prednú časť kaštieľa prenajal štát. Po druhej svetovej vojne v priestoroch kaštieľa bola chemická čistiareň, práčovňa, stolárstvo, krčma, dokonca aj kasárne. S rekonštrukciou kaštieľa sa začalo v roku 1985, keď vnučka posledného vlastníka darovala zničenú budovu štátu.  V roku 1992 vlastníkom kaštieľa sa stalo mesto Dubnica a v roku 2010 bola realizovaná prvá etapa rekonštrukcie krídel AaB. V súčasnosti pokračujú stavebné práce s cieľom vybudovať a rozšíriť priestory pre potreby Dubnického múzea, ktoré tu sídli od roku 2011. V kaštieli sa organizujú rôzne podujatia, výstavy dlhodobého charakteru, prednášky, besedy a kultúrno-spoločenské akcie. Okrem histórie kaštieľa nás zaujalo zariadenie, obrazy, koč, ktorý bol vystavený na prvom poschodí. Zároveň sme videli ako prví nainštalovanú výstavu obrazov a fotografií z Dubnice a okolia.

Z Dubnice sme sa vybrali do Nitry. Po ceste sme sa zastavili na obed v penzióne Hoffer. Oddýchnutí sme navštívili výstavisko v Nitre - Gardéniu 2019.  Veľkým prekvapením bolo - malý počet stánkov, ťažko bolo zohnať priesady. Bolo cítiť, že výstava záhradníctva po Bratislave a Trenčíne už končí. To, čo sme obdivovali minulý rok, nám chýbalo. Aj napriek tomu spokojní sme sa vrátili domov podvečer o 19,00 hod.

Text: Mgr. Kamila Dubovická
Foto: Irena Poljaková