Výlet Markušovce a termálne kúpalisko Vrbov

Prvou zástavkou bola obec Hybe a po krátkom oddychu sme išli do Markušoviec. Zaparkovali sme pred kaštieľom a vybrali sme sa kúpiť vstupenky. Prešli sme francúzskym parkom a dostali sme sa k záhradnému správcovskému domčeku, kde nás už čakal sprievodca. Najskôr nás zaviedol do letohrádku Dardanely, ktorý dal postaviť Wolfgang  Farkaš Máriássy v poslednej 1/3 18. storočia. Letohrádok je pamiatkou rokokovej architektúry, najkrajším priestorom letohrádku je spoločenská sála, v ktorej vynikajú freskové maľby s výjavmi gréckej mytológie. Máriássy chcel v týchto priestoroch  privítať rakúskeho cisára Jozefa II., ale ten do Markušoviec nikdy neprišiel. V letohrádku sme mali možnosť vidieť nádherné hudobné nástroje a obraz samotného zakladateľa antickom štýle. 

Dominantou vo francúzskom parku v Markušovciach je kaštieľ, ktorý je dôkazom bohatej histórie a prosperity rodu Máriássyovcov. Zo začiatku bol kaštieľ vybudovaný ako pevnosť, neskôr sa zmenil na renesančný zámok. Máriássyovci žili na území Uhorska od 13. Storočia, ich majetky sa rozprestierali na území Spiša, Gemera a Šariša ako aj v oblasti Zemplínskej župy. Príjmy Máriássyovcov v 18. storočí plynuli z toho, že pracovali ako podžupani. Zisky pribúdali aj z banskej činnosti, bohatli najmä z medi. Kutacie právo na ťažbu zlata dostali od kráľa Ľudovíta I. Veľkého v 1. 1/2 14. storočia. Do 1. 1/2 18. storočia zakladali svoje kúrie a kostoly. V Markušovciach bolo postavených 6 nových kúrií. Veľkým úderom pre šľachtu bolo Východoslovenské cholerové povstanie v roku 1831, majetky jednotlivých členov rodu sa v 19. storočí zväčša obmedzovali už len na kúriu, neveľké pozemky sa každou generáciou prerozdeľovali a zmenšovali. Stav majetku bol tak zúfalý, že neboli schopní prispievať už ani na opravu kostolov a svojich príbytkov. Malou útechou bol sobáš Pavla Máriássyho s Petronelou Fay z Hnúšte v novembri 1829, vďaka čomu získal rod isté neveľké majetky. 

Máriássyovci sa v 19. storočí nezapojili do spriemyselňovania regiónu. Stali sa veľkostatkármi. V 2. 1/2 19. storočia markušovský kaštieľ obýval cisársky a kráľovský komorník Augustín Máriássy s manželkou Lujzou Kubínyi. V tomto manželstve sa narodil František Andrej Máriássy a Ida, ktorá umrela vo veku 10 rokov. František Andrej sa oženil s mladučkou, vtedy len 16 ročnou Rozáliou. Roku 1869 sa im narodil Edmund a neskôr sestra Rozália. Komplikácie pri pôrode zapríčinili, že 19 ročná mamička už o 2 mesiace po pôrode umrela. Zanechala po sebe novorodeniatko a 18 mesačného synčeka. Postupne sa vlastníkmi máriássyoských majetkov stala rodina Wielandl. Edmund sa oženil s Almou Rodakowski v Tatranskej Lomnici roku 1908. Odišli bývať do Markušoviec, ich manželstvo trvalo 20 rokov, narodilo sa im 5 detí: František, Pavol, Jozef, Félix a dcérka Klára. 20. roky 20. storočia boli pre rodinu veľmi náročné. František a Pavol odišli študovať do zahraničia, študovali neďaleko Mníchova. Rozpad majetkov však predchádzal rozpadu manželstva Edmunda  a Almy. Manželstvo bolo rozvedené v roku 1928. Samotná rodina Edmunda Máriássyho definitívne opustila kaštieľ 1933. Všetky deti sa rozpŕchli do sveta. 

Pál Máriássy  v rokoch 1920 až 1928 študoval v Nemecku, neďaleko Mníchova. S bratom spolupracovali na filme so židovskou tematikou, kvôli čomu museli neskôr obaja ujsť. Pála jeho cesty napokon v roku 1942 priviedli do Švédska. Od roku 1952 začal oficiálne pôsobiť v poľovníctve. Počas jednej z poľovačiek na severe Švédska sa stretol s Heidi Berckemeyer, ktorá tam vycestovala na návštevu za svojím otcom Hansom. Heidi pochádzala zo zámožného rodu, ktorého pôvod je v Nemecku, kde rodine patrilo panstvo Birkenhof, čo znamená brezový dvor. Ako 54 ročný sa oženil s o dvadsaťdva rokov mladšou Heidi a usadili sa v Štokholme. Na Slovensko začal Pál chodievať pravidelne od 50. rokov. Zavítal tam kvôli svojej vášni pre poľovníctvo. Od 60. rokov ho začala do jeho rodného kraja sprevádzať i manželka Heidi. Chodievali do Tatier, Batizoviec, kde žil Palov priateľ, evanjelický farár Ondrej Šimek. Cesta ich zaviedla aj do kaštieľa v Strážkach, kde žila Margita Czóbelová. Namaľovala a darovala Pálovi a Hejdi obraz. Manželia nemali deti. 

Keď mal Pál 93 rokov, ostal na lôžku a jeho manželka ho ošetrovala. Jeho túžbou bolo zomrieť v Markušovciach. Preto ho manželka súkromným lietadlom previezla do Markušoviec, striedavo ležal v nemocnici, ale aj v malom záhradnom domčeku vedľa letohrádku Dardanely. Zomrel 16.júna 2004. Bol pochovaný na nádvorí kostola, mimo cintorína. Heidi Máriássy chodí na Slovensko a chce byť pochovaná v Markušovciach. 

História renesančného kaštieľa siaha do roku 1643, mal pevnostný charakter. Neskôr bol upravený na reprezentatívne rokokové sídlo. V súčasnosti je v kaštieli inštalovaná stála expozícia historického nábytku  a doplnkov od 17. storočia až po 20. Storočie. 

Po prehliadke historických pamiatok v Markušovciach sme nastúpili do autobusu a išli do Vrbova zregenerovať svoje telo v termálnom kúpalisku. V areáli je 10 bazénov z toho 3 detské a voda má teplotu od 26 stupňov celzia do 38 stupňov celzia. Vrbov sa nachádza medzi Popradom a Kežmarkom. O 20. hodine spokojní a zregenerovaní sme sa vrátili domov do Tepličky nad Váhom. 

Text a foto: Mgr. Kamila Dubovická