Výlet Martin - Turčianske Teplice

Múzeum Martina Benku bolo otvorené po štyroch rokoch. Priestory boli zrekonštruované a dané do pôvodného stavu. Naša prehliadka sa začala o 9. 15. Keďže nás bolo 42, rozdelili sme sa na dve skupiny. Prvá skupina vošla do múzea, odložila si tašky a bundy do priestoru bývalého bytu správcu múzea a započúvala sa do výkladu pani Anny Markovej. Druhá skupina odišla do Čiernej panej na kávičku. Po hodine sa skupiny vystriedali.

Martin Benka (sa narodil 21. 09. 1888 - zomrel 26.06.1971), bol slovenský maliar, grafik, ilustrátor, výtvarný pedagóg a esperantista. Narodil sa v Kostolišti pri Malackách. Jeho otec Jozef Benka bol tesárom a príležitostným robotníkom, vlastníkom malého gazdovstva. Matka Eva pochádzala z Gajár, popri výchove početnej rodiny pracovala na poli. Benkovci mali 8 deti. Tri zomreli v útlom veku. Martin Benka bol najmladší. V rokoch 1894 až 1902  bol žiakom ľudovej školy v Kostolišti, navštevoval Štátnu maďarskú školu v  Malackách. U kapelníka Prachara sa učil hrať na husliach. V rokoch 1903 až 1906 bol maliarskym učňom  v Hodoníne, ako maliarsky tovariš pracoval v rôznych firmách. Čoraz viac sa zaujímal o skutočné umenie hudobné, ale aj maliarske. Dva roky strávil  v súkromnej škole českého maliara Emanuela Neumanna. Jeho talent si všimol český novinár a spisovateľ Jan J. Langer. Profesionálne maliarske školenie získal u významného českého maliara krajinára Aloisa Kalvodu. V roku 1910 prvýkrát vystavoval spolu s učiteľom Štemberom v Novej Kotyni. V roku 1913 bol jeho obraz Štúdia smrekového lesa vystavený v pražskom Rudolfine. V roku 1939 sa presťahoval z Prahy do Martina. Tu prežil 2. svetovú vojnu. Po oslobodení zobrazil vlastné spomienky na SNP a koniec vojny, vytvoril cyklus obrazov s povstaleckou tematikou.

V roku 1948 mu bol udelený čestný titul Laureát štátnej ceny. Pri príležitosti 65. narodenín mu bol udelený titul Národný umelec.  V roku 1963 bol vyznamenaný Rádom republiky za celoživotné dielo.

Majster Benka túžil vybudovať ateliér a galériu v Malackách. Od mesta Malacky nedostal ani pozemok, ba ani milého slova a tak odišiel do Martina, kde mu postavili dom s ateliérom a malou galériou. Nasťahoval sa tam ako sedemdesiatročný. Na prízemí bol byt správcu domu.

Posledné mesiace svojho života strávil u rodiny Šagalovcov  v Malackách a Jozefa Gavalika v Kostolišti. Po kolapse bol prijatý do Štátnej nemocnice v Malackách, kde 28. júna 1971 o 4. hodine ráno zomrel.

Od pani Markovej, ktorá nás sprevádzala Múzeom Martina Benku, sme sa dozvedeli tieto zaujímavosti:  počas 2. svetovej vojny chodil na Oravu. Na salašoch ochutnával žinčicu. Mal potvrdenku, že  je umelec, že sa môže voľne pohybovať po Slovensku. Dôkazom jeho stretnutia s valachmi boli aj črpáky uložené v obývacej časti domu.

V byte Martina Benku sme videli jeho knihovničky plné kníh. Cimbal, ktorý bol prikrytý dekou, ktorú vyšila pani z Liptova, krížikovým stehom. V strede bola vyšitá terchovská muzika. Všimli sme si aj čičmiansku výšivku zarámovanú a zavesenú na stene izby. Na túto výšivku upozornil pán Milan Uriča - rodák z Čičmian. Z obývacieho priestoru sme sa presunuli do ateliéru. Tu sme našli dary od Maxa Švabinského, pamiatky z návštevy Moskvy, obraz Chrámu Vasilija Blaženého. Pod stropom bolo 24 obrazov mužov a žien.  V roku 1942 Beniak pripravoval kalendár a požiadal Benku, aby pre kalendár nachystal obrazy 6 mužov a 6 žien. Ženy predstavil ako ochrankyne. Každá je zobrazená s dieťaťom. Maľoval na drevo. Muži ako strážcovia. Beniakovi sa tak páčili tieto obrazy, že navrhol majstrovi, aby ich doplnil o ďalšie maľby a tak vznikol súbor 24 malieb.

Na stene je autoportrét Martina Benku. Je tu aj Obraz slnečnej sústavy. Jedna bodka predstavovala Slovensko. Nachádza sa tu Ľudová Madona, ktorá má slovanské črty. Na otázku od  novinárov, či niekto mal v rodine umelecké gény také ako on? Odpovedal, že on zobral všetko.

Martin Benka mal dve sestry, ktoré už ako 12-ročné išli do služby.  V USA mal brata a synovca, kým vybavil papiere do Ameriky, brat zomrel. A tak Martin Benka sa stretol so synovcom.  Ateliér Martina Benku je budovaný od severu. Teda obrátený na severnú stranu, aby ranné svetlo lepšie dopadalo na jeho tvorbu, na jeho obrazy. Martin Benka hral na viole, husliach a na klavíri. Na klavíri sa nachádzajú sošky muža a ženy. Muž predstavuje otca, žena v šatke,  jeho matku.

Vo výstavných priestoroch sa nachádza aj jeden nepredajný obraz, ktorý vystavoval  v Benátkach. Jeden gróf ho chcel kúpiť. Mal by peňazí na dve generácie, ale on odmietol. Veľmi si považoval cit matky a dieťaťa. Žena nad týmto dieťaťom bola Češka, ktorú obliekol do slovenského kroja, pretože naše ženy nemali čas stáť mu ako model. Výšivky zo šiat však vynechal, aby nerušili hlavnú myšlienku diela - lásku matky k dieťaťu. Na  parapetoch okien boli na kartónoch olejomaľby. Upozornil šoféra, aby nezničil škatule. Neskôr, keď šofér zistil, že on na tieto škatule maľuje, dal si kartón preplatiť.

Po návšteve Múzea Martina Benku sme sa vybrali do Turčianskych Teplíc. Tam na nás už čakala sprievodkyňa v Galérii Mikuláša Galandu. Mikuláš Galanda bol náš expresionista. Jeho osud bol poznamenaný viacerými udalosťami, ťažkou chorobou z mladosti, keď mu bola amputovaná noha. Ďalej bieda a utrpenie 1. svetovej vojny. Ovplyvnili ho aj zážitky na budapeštianskej akadémii, ktorú študoval v rokoch 1914 až 1916.

Bol to tichý, do seba uzavretý študent, ktorý študoval na gymnáziu v Lučenci. Vrátil sa do Turčianskych Teplíc, kde pracoval ako pomocný úradník na notárskom úrade svojho otca. Maľoval kulisy pre ochotnícke divadlá, pripravil ilustrácie  k Dobšinského Prostonárodným slovenským povestiam. Roku 1922 odišiel študovať maliarstvo do Prahy. Tu sa stretol s Martinom Benkom, Milošom Bazovským, Ľudovítom Fullom a ďalšími. Ako študent akadémie výtvarných umení spoznáva moderné smery a prúdy umeleckého prejavu. Jeho obľúbeným maliarom bol Nór Edvard Munch.

Prvé obdobie samostatnej umelcovej tvorby je jeho grafická tvorba - proletársky orientované umenie. Roku 1932 sa oženil, krásny vzťah k žene sa stáva dôležitým činiteľom jeho hlavnej a záverečnej etapy života. Roky 1932 až 1934 sú takzvaným ružovým obdobím jeho tvorby. V roku 1937 získal ocenenie za svoju tvorbu  v zahraničí - striebornú medailu za knižnú grafiku. Zomrel 05. 06. 1938 v Bratislave. Pochovaný je na Národnom cintoríne v Martine. Rodný dom Mikuláša Galandu bol  v roku 1979 vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.

O živote a tvorbe Mikuláša Galandu sme sa dozvedeli z dokumentárneho filmu, ktorý bol nahovorený Ladislavom Chudíkom a Petrom Rúfusom. Škoda, že sme videli len jediný originál jeho tvorby, pretože ostatné originály sa nachádzajú v Bratislave.

Na prvom poschodí bola výstava maliara, grafika, ilustrátora, dizajnéra a hudobníka Igora Cvachu, ktorý je členom Slovenskej výtvarnej únie a Umeleckej besedy Slovenska.

Po návšteve galérie sme odišli  do penziónu Zuzanka na  dobrý obed. Dobre najedení a naladení sme sa vykúpali v  Turčianskych kúpeľoch. Deň bol nádherný, nabitý úžasnými poznatkami.

Text: Mgr. Kamila Dubovická
Foto: Mgr. Kamila Dubovická, Mária Markušová