Klub dôchodcov pri OÚ Teplička nad Váhom - Beseda so spisovateľom Milošom Jesenským (16.9.2021)

Dnes žijeme zvláštnu dobu, v ktorej človek veľmi ťažko sa stretne s človekom. Izolácia na dedine je o niečo ľahšia ako v meste. Musíme sa s ňou naučiť žiť. Je smutný z toho, že slová, ako zodpovednosť a odbornosť sa strácajú, chýba v nich úprimnosť. Živí sa literatúrou, každý deň napíše niekoľko riadkov, ale zároveň učí na Žilinskej univerzite v Žiline a na Univerzite Mateja Bela  v Banskej Bystrici. Zdôraznil, že musíme vedieť nájsť aj pozitívne momenty v tejto ťažkej dobe. Často obmedzenia pomáhajú nájsť nový zmysel života a vážiť si to čo máme. Zdôraznil, že nie je dobrý úplný liberalizmus.

V druhej časti sa vrátil ku knihe Žofia Bosniaková, ktorú napísal kolektív autorov ako Viliam Judák, Jana Kurucárová, Miroslav Eliáš, Marián Liščák  Miloš Jesenský a ďalší.

Oboznámili sme sa s rodinou Bosniakovcov. Rodičia Tomáš Bosniak a Mária Kenderešiová mali 6 detí, ktoré sa narodili vo Fiľakove, okrem Žofie - narodila sa 2.6.1609 v Šuranoch. Žofiu vychovávala Alžbeta Telegdyová, sestra nitrianskeho biskupa Jána Telediho. Ako 17- ročná sa vydala za baróna Michala Šeréniho a odišla s ním na hrad Světlov v Bojkoviciach. V roku 1629 po smrti Michal Šeréniho sa vydala druhýkrát za Františka Vešeléniho, ktorý pôsobil v službách Tomáša Bosniaka. Stalo sa tak na podnet arcibiskupa Petra Pazmáňa.  Mala s ním dvoch synov Adama Vešeléniho (1630-1656) a Ladislava Vešeléniho (1633 -1681).

Žofia žila v kaštieli v Tepličke nad Váhom a v čase nepokojov na Strečianskom hrade. Celý život podriadila pomoci chudobným a trpiacim.  Vedela, že po človeku zostanú len dobré skutky. Na počesť Sedembolestnej  Panny Márie dala postaviť útulok pre chudobných. Zriadila spolu s manželom nadáciu v sume 1000 zlatých. Peniaze požičiavali a úroky plynuli v prospech útulku. Žofia s manželom sa starali aj o svoju farnosť. Po Žofiinej smrti 28.4.1644  na Strečianskom hrade zostali 11 ročný  Ladislav 14 ročný Adam. Žofiu pochovali v krypte pod hradnou kaplnkou. František  Vešeléni v roku 1647 sa stal hlavným kapitánom preddunajských vojsk a bol povýšený za grófa. V roku 1655 sa stal uhorským palatínom. Jeho druhou manželkou sa stala Anna Mária Séciová (1610 - 1678). Stretol sa s ňou pri dobýjaní Muránskeho hradu.  Hlavnou rezidenciou Vešeleniho sa stal  Ľupčiansky hrad, hrad v Strečne  začal chátrať.

Palatín František Vešeléni bol po uzavretí nevýhodného Vašvárskeho mieru s Turkami v roku 1644 vedúcou osobnosť sprisahania proti absolutistickej politike cisára Leopolda I. Svoje plány nestihol uskutočniť, zomrel 27.3.1667 na Ľupčianskom hrade. Pochovali ho v  mníšskom habite v kaplnke Muránskeho hradu. Po odhalení sprisahania boli majetky Vešeléniho stúpencov skonfiškované, hrady zbúrané. Majetok v Tepličke nad Váhom dostali do rúk Ján Jakub a Fridrich Lówenburgovci. Ján Jakub Lówenburg v roku 1689 dal preskúmať celý objekt Strečianskeho hradu. Tu našli nedotknutú rakvu Žofie Bosniakovej s jej zachovaným telom. V roku 1728 biskupský úrad v Nitre súhlasil, aby telo Žofie Bosniakovej bolo vystavené v Loretánskej  kaplnke v Tepličke nad Váhom. Bol to biskup Ladislav Adam Erdódy.

V tretej časti spisovateľ rozprával o neporušených svätých. Jednou z nich bola Žofia Bosniaková, ktorej smrť pripomínala spánok. Veľkou tragédiou bolo spálenie telesných pozostatkov Žofie 1.apríla 2009. Duševne chorý  muž vytiahol rakvu pred vchod kostola, polial horľavinou a zapálil. 26. apríla 2009 boli pozostatky po spálení Žofiinho tela  uložené v  nerezovej schránke do múru kostola.

Miloš Jesenský rozprával ako vznikala kapitola o Žofii Bosniakovej. Žofia si zaslúži našu úctu, môže byť našim vzorom. Jej veľkosť bola v živej viere a činorodej láske. Bola protipólom Bátoričky.

Spomenul návštevu Spišskej Kapituly, bol tam asi mesiac, je to malý Vatikán. Tu našiel relikvie svätého Juraja a svätej Kataríny. Tieto priniesol do Uhorska Ondrej II. Jeruzalenský. Získal ich počas  križiackej  výpravy do Svätej zeme. Ondrej II. bol ako Richard Levie Srdce.

Hovoril o figuríne Žofie, ktorú vytvoril Stanislav Lajda. Podrobne preskúmal portrét Žofie Bosniakovej, naštudoval všetko o jej živote. Figurína Žofie podlieha skaze.

Do debaty o Žofii sa zapojila pani Kozánková. Hovorila, že pod truhlou ostal biely kríž. Zachoval sa ornát Žofie Bosniakovej a na veži sa zachránil  zvon Žofie Bosniakovej. Zachránil sa pred zničením počas 1. svetovej vojny.

Pán Pavol Bollo sa obrátil na pána Jesenského s otázkou: "Ako ste informovaný o tom, čo sa stalo s múmiou Žofie Bosniakovej". Odpoveď znela:"len to čo som počul v správach".

Na záver sme poďakovali za besedu a stretnutie so spisovateľom a historikom Milošom Jesenským. Prisľúbil, že nás príde ešte raz pozrieť, keď vyjde jeho kniha Četnícke patálie na Kysuciach.

Text: Mgr. Kamila Dubovická
predseda KD