Klub dôchodcov pri OÚ Teplička nad Váhom - Matej Bel, Veľká ozdoba Uhorska (19.6.)

Prvú časť života Mateja Bela spracoval spisovateľ spolu s kolegom. Okrem Mateja Bela spomínal aj Samuela Mikovíniho, ktorý urobil ritiny a mapy do Belových diel. Bol to veľký odborník na stavbu mostov. Nevieme však jeho dátum narodenia a ani dátum smrti.

Matej Bel (24.03.1684 – 29.08.1749) bol polyhistor, pedagóg. Narodil sa v Očovej. Študoval v Lučenci, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V roku 1704 odišiel študovať filozofiu a teológiu do Halle. Bol vynikajúcim študentom. Venoval sa prírodným vedám, dejinám a štúdiu jazykov. V roku 1707 ukončil štúdium filozofie a teológie obhajobou dizertačnej práce Obraz zdravých slov. Začala sa rozbiehať jeho vedecká kariéra. Do roku 1714 bol rektorom evanjelického gymnázia v Banskej Bystrici. Počas Rákociho povstania v roku 1709 ho cisársky generál Donat Heister odsúdil ako buriča na smrť, no napokon ho omilostili. Odišiel z Banskej Bystrice do Bratislavy. Bol rektorom evanjelického gymnázia v Bratislave a od roku 1744 bol prvým farárom nemeckej evanjelickej cirkvi v Bratislave. Už počas štúdia v Halle napísal nemecké a latinské náboženské knihy a ďalšie preložil do češtiny a maďarčiny. Bol vynikajúcim pedagógom, venoval zvýšenú pozornosť tzv. užitočným predmetom ako fyzika, botanika, geografia. Dlhé roky sa venoval vlastivednému a historicko-geografickému výskumu, pri získavaní materiálov mu pomáhali študenti, evanjelickí a katolícki kňazi. Historicko-geografické vedomosti o súvekom Uhorsku, z pôvodne 7 zväzkov vyšli tlačou 4 a ostatné zostali v rukopise. Prvý zväzok vyšiel s finančnou podporou cisára Karola III.

Belova pozostalosť sa takmer zničila, keď v roku 1770 prevážali rukopisy po Dunaji (spadli do vody a poškodili sa). Zomrel náhle 29.08.1749 po mozgovej mŕtvici, keď sa vracal z liečenia v Altenburgu do Bratislavy. Za celoživotnú prácu dostal zlatú medailu od pápeža Klementa XII. Jeho práce mali veľký ohlas v Nemecku a Anglicku.

Bel o sebe vyhlásil, že je jazykom Slovák, národom Uhor, vzdelaním Nemec. V roku 1721 vydával prvé pravidelné noviny v Uhorsku s názvom Bratislavské noviny. Okrem vedeckých prác písal básne a duchovné piesne. Zriadil nové školské zákony. Každá trieda mala mať svojho učiteľa, žiaci mali dostávať učebnice, mať pevný rozvrh aj metódy vyučovania. Kládol dôraz na prísnu morálku žiakov a prípravu učiteľov. Zdôrazňoval podiel slovenského národa na budovaní Uhorska.

Spisovateľ Miloš Jesenský v závere besedy rozprával o svojej tvorbe a práci počas covidu. Sľúbil, že v budúcnosti sa veľmi rád zastaví na besedu s našimi dôchodcami.

Text: Mgr. Kamila Dubovická
Foto: Irena Poljaková,
Mgr. Kamila Dubovická