Klub dôchodcov pri OÚ Teplička nad Váhom - Planéta Mars (25.1.2023)

V úvode rozprával o najstarších pozorovaniach vesmíru a planéty Mars. Pozorovaním hviezd sa zaoberali najstarší vedci ako Claudius Ptolemaius, De Brahe, Koperník, Galileo Galilei. Koperník vytvoril teóriu excentra, určil presné dráhy Marsu a Zeme. V 19. storočí Acap Hall zistil, že Mars má dva Mesiace - PHOBOS a DEMOS - Strach a Hrôza, sú to kusy skál pokryté krátermi.

Prvé záznamy o planéte Mars pochádzajú z obdobia prvých civilizácií. Egypťania, Babylončania a Gréci vedeli o tejto "putujúcej hviezde" a dávali jej rôzne pomenovania. Považovali ju za symbol ohňa a krvi. Nazvali ju aj Červený objekt, Nebeský oheň, Hviezda smrti alebo Boh vojny.

Planéta Mars je menšia ako Zem, jeho dráha sa nachádza až za dráhou Zeme. Z tohto dôvodu sú na jeho povrchu nízke teploty +60°C až -80°C, ktoré iba veľmi výnimočne vystúpia na 0°C (stupňov Celzia). Vnútro Zeme je horúce, vnútro Marsu je vychladnuté. Atmosféra na Marse je veľmi riedka (600Pa), časté sú tu piesočné búrky. Väčšina Marsu je pokrytá guličkami, ktoré sú mangánové a železné. Kedysi tam bola aj voda. Mars má pevný horninový povrch pokrytý impaktnými krátermi, vysokými sopkami, hlbokými kaňonmi. Je obklopený riedkou atmosférou tvorenou prevažne oxidom uhličitým. Keď sa Mars nachádza na opačnej strane oblohy ako Slnko, je viditeľný na oblohe po celú noc. Mars má veľmi slabé magnetické pole, nemá ochranu pred žiarením.

Výskum Marsu v súčasnosti uskutočňujú Rusi a Američania. Bolo uskutočnených vyše dvadsať úspešných kozmických sond, čo umožnilo detailné skúmanie planéty. V roku 2021 bolo na obežnej dráhe Marsu sedem funkčných sond. Tieto sondy poskytujú údaje, možnosť zmapovať väčšiu časť povrchu, definovať základné historické obdobia, či porozumieť základným javom odohrávajúcim sa na planéte. Dnes si musíme uvedomiť, že pohľad na oblohu je pohľadom do minulosti, súčasnosť neexistuje.

Planéta Mars sa v súčasnosti, ale aj v minulosti stala námetom pre autorov literárnych a filmových diel. Mesiace na Marse opísal J. Swift v Guliverových cestách.

Marťania sú zobrazovaní ako zlé, škaredé a zákerné bytosti. Často o nich vznikajú nezmyselné filmy, ako napríklad film Marťan (pestovanie zemiakov na Marse).

V závere sa do besedy o Marse zapojili aj dôchodcovia. Kládli otázky ako: "Prečo je taký záujem o planétu Mars?", "Bol alebo nebol život na Marse?" "Koľko by trval len na Mars, tam a späť?"

V závere sa dôchodcovia poďakovali za krásne a zmyslupne strávené popoludnie.

Text: Mgr. Kamila Dubovická
Foto: Ing. Viera Majerčíková