Rekreácia členov klubu (od 4. septembra do 5. októbra 2024)
Červený Kláštor (5. september)
Červený kláštor je jeden z najznámejších kláštorov na Slovensku. Pôsobili tu kartuziáni a kamaldulci. Výstavba kláštora sa začala v Lechnici po roku 1320. Kláštor sa nazýval Lechnickým kláštorom. Červený kláštor dostal názov podľa červených tehlových ostení a klenbových rebier. Podľa nich vybudovali provizórne drevené objekty. Následne pristúpili k výstave kamenného kláštora. Podľa neho dostala názov aj obec. Kartuziáni začali s výstavbou kláštora pri Dunajci pod Troma korunami po roku 1320. Stavbu riadil prior Ján. Od roku 1569 celý kláštor prešiel do rúk svetských majiteľov. Na stavebnom vývoji sa zapísala iba rodina Rákocziovcov. Posledná dedička predala Lechnický kláštor nitrianskemu biskupovi. Ten zanechal kláštor reholi kamadulcov. V roku 1719 bolo postavených spolu 10 nízkych domčekov.
Kartuziáni žili v prísnej askéze, v pôste, v rozjímaní a takmer ustavičnom mlčaní. Nosili biely dlhý habit. Jedli skromnú bezmäsitú stravu s výnimkou rýb. Na čele kláštora bol prior. Komunita pozostávala s otcov pátrov. Spolu ich bolo 13. Kartuziáni kládli dôraz na význam kníh “ako veľký pokrm duší”, preto sa venovali aj odpisovaniu kníh.
Kamaldluská rehoľa a Cyprián
Kamalduli sa venovali liečeniu nemocných, zbieraniu a pestovaniu liečivých rastlín, plodín a príprave liekov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom a včelárstvom. Najznámejším mníchom bol Cyprián bol lekárom, lekárnikom a botanikom. Zostavil dielo Herbár, ktorý obsahoval 283 rastlín z Pienin a Tatier. V rokoch 1756 až 1775 bol správcom lekárne známej v celom Uhorsku. Vykonával aj ďalšie funkcie, vyrábal sviečky a zrkadlá. Zaoberal sa alchýmiou. V roku 1807 zhotovil klzák a na ňom vzlietol z Troch korún nad Tatry. Odev kamaldulov bol biely habit, škapuliar s kapucňou. Škapuliar bol prepásaný bielym opaskom takzvaným cingulom. Odev dopĺňal biely plášť. Holili si hlavy a nechávali si narásť dlhé brady. V strede múzea je Kostol svätého Antona Pustovníka, jednoloďový bezvežový kostol. Neskôr bola vybudovaná veža. V múzeu sa nachádza aj knižnica a sakristia. Známa je Kamaldulská biblia, ktorá vznikla v prvej polovici 18. Storočia. Pri tejto biblii je treba spomenúť meno pátra Romualda. Kartuziáni boli pochovávaní jednoducho. Zahalení do bielej plachty a vložení do zeme. kamaldulci boli pochovávaní do katakomb pod kostolom v existujúcej krypte.
Na prvom nádvorí múzea sa nachádza Krčma pod lipami. Predávajú tu špeciálne varené pivo s prídavkom lesného medu. Je to 15 stupňový mok. Je vyrábaný podľa receptu mnícha Romualda. Kláštor prešiel významnou revitalizáciou. Najnovšia obnova bola v rokoch 2020 až 2024. Realizovala sa v spolupráci s nórskymi partnermi. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky získal pre túto obnovu grant z Islandu, Lichtenštajnska a Nórska vo výške 1,959 miliónov EUR a 294 tisíc EUR z prostriedkov rozpočtu SR. Na tradíciu kláštora nadväzuje aj inovovaná podoba kláštornej školy so zameraním na prírodné a kultúrne dedičstvo. Slúži predovšetkým detským návštevníkov.
Po návšteve múzea sme si vychutnali krásy Pienin na pltiach plaviacich sa po Dunajci.
Litmanová, Hora Zvir (9. sepbember)
Poldenný výlet na miesto, kde sa zjavila Panna Mária. Panna Mária, sa zjavovala 2 dievčatám. Vtedy jedenásťročnej Ivete Korčákovej a 12-ročnej Kataríne Česelkovej, všetko v izbičke dreveného zrubu majdanu. Dievčatám sa predstavila ako Nepoškvrnená Čistota. Zjavenia trvali od 05. 08. 1990 do 06. 08. 1995, každý mesiac v nedeľu po 1. piatku. Želala si, aby sa dievčatá i ostatní ľudia prichádzali na toto miesto pomodliť. Zúčastnili sme sa aj gréckokatolíckej pobožnosti.
Hotel Sorea Urán v Tatranskej Lomnici (8 . - 14. september)
Snažili sme sa prežiť čas čo najaktívnejšie, takže sme urobili zopár túr, pokiaľ nám počasie dovolilo. Začali sme výstupom na Hrebienok (pešo) a pokračovali na Rainerovu chatu. Náladu nám nepokazilo ani to, že sme trochu zmokli.
Na ďalší deň sme opäť išli na Hrebienok - tentokrát lanovkou a odtiaľ sme sa vybrali na Sliezsky dom. Cesta bola náročná, chodník s popadanými skalami nám dal riadne zabrať, ale napriek náročnosti terénu a zdravotným obmedzeniam niektorých z nás sme to napokon všetci dali.
V ďalších dňoch sme si spravili výlet na Solisko a Štrbské pleso. Po túrach sme denne využívali vynikajúci hotelový welness.
Dobrý dojem z nášho pobytu umocnil milý a slušný personál, výborná strava a príjemné posedenie pri hudbe v závere pobytu.
Text: Mgr. Kamila Dubovická
Foto: Mgr. Kamila Dubovická,
Irena Poljaková
