Umenie prijímať život vo vyššom veku (4.3.)
V úvode svojej prednášky sme sa spoločne pomodlili Zdravas Mária... s tým, že aj vyšší vek môže byť požehnaný. Podľa žalmu 92, ktorý je inšpirovaný Svätým Duchom prirovnáva starobu k starým stromom, ktoré sú najkrajšie, napr. sakury, ktoré sú v parkoch, majú viac ako 100 rokov. Rodičia vychovávajú deti, starí rodičia sú základom rodiny a každý z nás má nejaké poslanie a vyšší vek neznižuje úroveň človeka. Vyšší vek prináša aj problémy s deťmi, vnúčatami, problémy so zdravím a podobne. Veselé srdce sa odráža na tvári. Múdry syn naplňuje svojho otca, hlúpy syn pohŕda svojou matkou. Nikto by sa nemal vyhovárať na svoj vek. Nie je hanbou poprosiť o pomoc. Blaženejšie je dávať, prejaviť vďačnosť. Láska nie je obrazom ega, nemôžeš myslieť len na seba. Starší človek je ako knižnica plná kníh. Je potrebné sa nielen pýtať, ale aj počúvať. Darom viery je potešovať iných, prosiť o dar sily. Starí ľudia sú často sami. Ak nám na človeku záleží, nájdeme si naň čas. Musíme sa vedieť tešiť z maličkostí.
Text: Mgr. Kamila Dubovická
Foto: Ing. Viera Majerčíková
