Výlet Čachtice - Trenčín (10.4.)
Už o pol desiatej sa autobusom dostali do Čachtíc a tu na námestí ich čakal vláčik, ktorým sa vyviezli pod Čachtický hrad. Čachtický hrad však bol ešte vzdialený približne 200–300 m, čo znamená, že sa museli aj trošku prejsť, aby sa dostali na hrad. Počasie bolo krásne, ale veľmi veterné.
Hrad je zrúcanina na vápencovom dolomitickom vrchu v Čachtickom krase, v Malých Karpatoch, medzi obcami Čachtice a Višňové, v nadmorskej výške 350 m n. m. Čachtický hrad súvisel s tatárskym vpádom do Uhorska. Jeho výstavba sa začala v 1. polovici 13. storočia na podnet Bela IV. Bol vybudovaný Kazimírom z rodu Hunt-Poznan v 13. storočí. Neskôr sa dostal do rúk Matúša Čáka Trenčianskeho, potom Stibora zo Stiboríc a roku 1430 český kráľ Žigmund daroval hradné panstvo Michalovi Orságovi de Gút.
Posledný príslušník rodu Orságovcov, Krištof Orság, zomrel bez potomkov, a tak sa hrad v roku 1569 dostal do zálohu Uršule Kanižajovej vdove po Tomášovi Nádašdym. Jej syn František Nádašdy I. odkúpil panstvo v roku 1602. Po jeho smrti zdedila panstvo Alžbeta Bátoryová, ktorá žila v kaštieli v Čachticiach.
Bátoryovci vlastnili veľké majetky v Uhorsku, najmä v Sedmohradsku. Ich predok Vid v Ečedskom močiari zabil podľa legendy draka, preto majú v erbe tri dračie zuby. V 14. storočí sa ich rod rozdelil na dve vetvy – ečedskú a šomlyoovskú. Výstredné povahové vlastnosti – sklony k samoľúbosti, pýche, tyranstvu, zmyselnosti a aj k sexuálnej zvrátenosti – boli typické pre Bátoryovcov.
František Nádašdy bol z magnátskeho rodu. Bol hlavným županom v stoliciach Vaš, Fogaraš a Šopron. Bol magistrom kráľovských koniarní, panovníkovým radcom a od roku 1578 hlavným kapitánom uhorských vojsk. Mal veľkú telesnú silu a prudkú povahu. Bojoval proti Turkom. Prezývali ho Čierny bej. 3. januára, deň pred smrťou, napísal priateľovi Jurajovi Turzovi list, v ktorom mu zveril do ochrany a priazne svoju rodinu.
František a Alžbeta mali sobáš vo Vranove 08. 05. 1575. Mali päť detí. V rokoch 1585 až 1610 začala Alžbeta týranie a vraždenie dievčat. Obyvatelia ju nenávideli tak, že ona a jej pomáhači chodili von iba s ozbrojeným sprievodom. Vyslanci palatína Turzu ju pristihli pri mučení tesne pred Vianocami. Vo Viedni mala kaštieľ. V roku 1609 ju čachtický farár verejne obvinil zo zabíjania dievčat. 29. 12. 1610 ju palatín Turzo pristihol pri čine. V roku 1610 bola daná do samoväzby, kde ostala až do svojej smrti.
Ficko, jej pomáhač, bol sťatý a jeho telo spálené na hranici. Ilona Jó a Anna Sentešová boli zbité, boli im vytrhané prsty na rukách a následne boli upálené na hranici. Katarína Benická bola odsúdená na doživotné väzenie, pretože k účasti na krvavých orgiách bola prinútená Alžbetou Bátoryovou. Súd sa konal v Bytči. Liečiteľka Majerníčka z Miavy, ktorá liečila Bátoryovcov, bola obvinená z čarodejníctva a upálená 24. 01. 1611.
Po veternej návšteve hradu sme sa opäť presunuli dole do Čachtíc. Navštívili sme tam Draškovičov kaštieľ. Je to kaštieľ, ktorý nesie meno po uhorskom grófovi chorvátskeho pôvodu Mikulášovi Draškovičovi, ktorý žil v rokoch 1606–1687. Kaštieľ bol postavený v roku 1677. Mikuláš sa oženil s Barborou Drugethovou s vnučkou Alžbety Bátoryovej.
Po návšteve kaštieľa sme prešli do reštaurácie Tri elementy. Tam sme si oddýchli, nakŕmili sa a potom sa vybrali do Trenčína na výstavu Záhradkár 2025. Výstava sa uskutočnila na letisku v Trenčíne. Čo bolo prekvapením – vysoké vstupné. Žiadna zľava pre dôchodcov. No a samozrejme, okrem vysokého vstupného bol aj vysoký poplatok za parkovanie auta alebo autobusu.
Naši dôchodcovia si poprezerali stánky, pokúpili priesady, kvety alebo aj kríky. No a po dvoch hodinách túlania sa po trenčianskej výstave sa vrátili naspäť k autobusu a odtiaľ pekne krásne domov – do Tepličky nad Váhom.
Text: Mgr. Kamila Dubovická
Foto: Irena Poljaková
