Výlet, Červený Kameň, Modra Pezinok (20.9.)
O 10-tej hodine sme prišli pod Hrad Červený Kameň a pomalým prechádzkovým krokom sme vyšli na nádvorie hradu. O 11-tej hodine sme vstúpili do priestorov hradu a pomocou sprievodkyne sme sa zoznámili s prízemím a 1. poschodím obytných miestností hradu. Prešli sme 24 komnát a videli sme dobové zariadenia a zároveň aj dobové oblečenie mužov a žien z jednotlivých historických období.
Hrad Červený Kameň založila kráľovná Konštancia, vdova po českom kráľovi Přemyslovi Otakarovi v roku 1240. Po jej smrti sa dostal do rúk jej bratranca uhorského kráľa Belu IV. Majiteľmi hradu boli viacerí šľachtici. Najprv český kráľ Přemysl Otakar II, potom Matúš Čák Trenčiansky a nakoniec Fuggerovci, najbohatšia rodina z Európy pochádzajúca z Augsburgu.
V roku 1496 rodina Thurzovcov sa spojila s rodinou Fuggerovcov a spoločne založili mediarsky podnik v Banskej Bystrici. Anton Fugger bol hlavou Fuggerovskej rodiny. Podporoval kráľa Ferdinanda I. On prijal Fuggerovcov do stavu uhorskej šľachty. Anton Fugger rozšíril obchod s vínom. Rozhodol sa postaviť novú bezpečnostnú pevnosť s rozsiahlymi skladovacími priestormi. Zomrel v roku 1360. Na čelo firmy sa dostáva jeho syn Marek, ktorý bol nadšeným chovateľom koní. Rodina Fuggerovcov rokuje o predaji hradu, majetkový podiel hradu a panstva kupuje roku 1380 Mikuláš II. Pálfy, ktorý sa oženil s 18-ročnou dcérou Mareka Fuggera s Máriou Magdalénou. Čiže jednu polovicu hradu kúpil a druhú získal sobášom s Máriou Magdalénou. Mikuláš II. bol hrdinom od Rábu. Roku 1600 zomiera.
Mária Magdaléna sa postarala o majetky aj o deti. Všetky dostali prvotriedne vzdelanie. Dcéra Katarína bola literárne činná. Syn Pavol, neskorší palatín a tajný radca, ovládal 5 jazykov. Mária Magdaléna zomrela roku 1646 a spolu s ňou zomreli aj jej 2 synovia Štefan a Ján. Hradu a panstva sa ujíma syn Štefana, vnuk Mikuláša II., Mikuláš IV. Z ciest po Európe si priniesol nové inšpirácie. Využil ich pri prestavbe hradu. Projekt zveril cisárskemu architektovi a štukatérovi Filibertovi Lucchesemu a pozval na hrad talianskych majstrov kamenárov, štukatérov a maliarov. Ďalšie stavebné práce prebehli až v prvej polovici18. storočia pod vedením Rudolfa I. Pálfyho. Rozšíril obytné priestory hradu, bol zberateľom umeleckých diel, mincí, zbraní, relikvií, miloval knihy. Vo svojom testamente určil, že jeho potomkovia si ich môžu požičať iba na výpožičný reverz a potom ich musia vrátiť na Červený Kameň, aby sa jeho zbierky neroztratili.
Počas prehliadky sme videli kaplnku. Pozreli sme si svadobnú miestnosť, ktorú v dnešnej dobe využívajú mladomanželia na sobáš. Zároveň sme si pozreli lekáreň. V závere prehliadky sme sa mali možnosť pozrieť do zrkadlá. Ten čo sa pozrie do zrkadla a usmeje sa omladne. Doteraz čakáme na výsledok.
Po prehliadke hradu sme nastúpili do autobusu a odviezli sa do Modry na obed. Po krátkom oddychu sme sa vybrali na vinobranie do Pezinka.
Pezinok je okresné mesto, centrum malokarpatského regiónu. Prvýkrát sa spomína roku 1208. Kráľ Ferdinand I. udelil Pezinku privilégium slobodného kráľovského mesta. V 17. a 18. storočí patril Pezinok medzi najbohatšie mestá Uhorska. V 19. storočí sa začalo spriemyselňovanie mesta. Mesto má významné kultúrne a historické pamiatky. Medzi ne patrí zámok z 13. storočia a zámocký park, evanjelické a katolícke kostoly a krláštor.
V meste sa narodil a pôsobil Eugen Suchoň, hudobný skladateľ, autor opier Krútňava a Svätopluk. Významnými osobnosťami boli aj Ľudovít Rajter, zakladateľ Slovenskej filharmónie. Ľudovít Holuby, botanik a národopisec. Ján Zigmundík pedagóg a Ján Kupecký, barokový maliar a portrétista. Po dvoch hodinách strávených v Pezinku sme sa vrátili domov.
Text: Mgr. Kamila Dubovická
Foto: Mgr. Kamila Dubovická,
Irena Poljaková
