Klub dôchodcov pri OÚ Teplička nad Váhom - Výlet - Orlové Považská Bystrica - Vlastivedné múzeum, Gardénia Nitra (28.4.2022)

Okolo 9,00 hod. prišli do mestskej časti Orlové  a vybrali sa do kaštieľa v nádeji, že tam bude Vlastivedné múzeum Považská Bystrica. Kaštieľ Orlové bol na miernom kopci obklopený prírodným parkom s lipovou alejou, platanmi a rôznymi druhmi stromov a kríkov. Počasie bolo nádherné a prechádzka ku kaštieľu úžasná. Plnými dúškami sme vdychovali vôňu kvetov. Pred kaštieľom nás nikto z múzea nečakal. Až tam sme zistili, že ono bolo presťahované do Strednej odbornej školy na Ulici slovenských partizánov v Považskej Bystrici. Riaditeľka Vlastivedného múzea  telefonicky informovala vodiča autobusu, kde nás budú čakať. Až tam sme sa dozvedeli, že Kaštieľ Orlové je v súkromných rukách a od roku 2016 sa v jeho priestoroch nachádza Hotel Gino Park Palace.

Kaštieľ Orlové postavil v roku 1612 Žigmund Balassa. Najskôr to bol prízemný renesančný objekt. V 18.storočí bol prestavaný v barokovom štýle. Okrem Balassovcov žilo tu aj knieža Hohenlohe - Maját, cisársky  úradník z Viedne. Od roku 1984 bol kaštieľ sprístupnený verejnosti. V tom istom roku tu vzniklo Vlastivedné múzeum Považská Bystrica. Obsahovalo expozíciu archeológie, národopisu, salašníctvo, ľudový odev, prírodu Považskej Bystrice, Púchova a Ilavy.

V budove múzea nás rozdelili na dve skupiny. Prvá skupina išla najskôr do strediska Osvety Považská Bystrica na prvom poschodí školy. Tu bola výstava krojov a remesiel k 750.výročiu založenia obce Mariková. Pozreli sme si video  s témou: Aká ja dlhá, taká je krásna. Históriou a súčasnosťou života Hornej a Dolnej Marikovej sprevádzal pán Štefan Meliš. Dozvedeli sme sa, že v dávnej minulosti sa nachádzalo hradisko na skale Široká v časti nazvanej Šimunka.  Vzniklo už  koncom doby kamennej, sídlil tu ľud Púchovskej kultúry. V dobe Veľkej Moravy tu vládol menší veľmož Radovan. Slovania sa tu usadili krátko potom, keď kňažná Marika objavila vodu, tak potrebnú pre život ľudí. Podľa nej osada dostala meno Mariková. Je to kraj na pomedzí Slovenska a Moravy v pohorí Javorníky.  Rozprestierajú sa tu krásne doliny - Marikovská, Papradňanska a Lazovianska. Podľa povesti tu žila grófka, ktorá na koni prešla tieto doliny a často nocovala v lone prírody. Miesto, kde nocovala sa nazýva Grófka.  Pri rieke Marikovke sa nachádza skala, na ktorej často odpočívala Smrť. Je známy príbeh, keď mladý muž sa vybral v noci do hôr a tu na skale našiel sedieť ženu oblečenú v bielom. Keď sa jej prihovoril, ona sa k nemu otočila a on zbadal, že nemá oči, uši, nos, iba prázdne diery. Veľmi sa zľakol, no ona mu povedala, aby sa nebál, že ešte neprišiel jeho čas. Odvtedy už v noci do hôr nešiel.

Ľudia si chceli odkúpiť pozemky od zemepána a podarilo sa im to, až keď našli  zlatý poklad. Postavili si domy a začali sa venovať práci na poliach, chovať zvieratá. V čase nebezpečenstva ich varoval zvuk klopačky. Vtedy zobrali to najnevyhnutnejšie a skryli sa v horách. Domov sa vracali až za zvuku klopačiek, keď pominulo nebezpečenstvo.  Osada sa spomína už za vlády Bela IV. a Mateja Korvína.

Druhá skupina si pozrela Vlastivedné múzeum Považská Bystrica, ktoré bolo na druhom poschodí. Bola tam prírodovedecká výstava, archeologické vykopávky a výstava Národné parky Slovenska. Po vypočutí nahrávky o Národných parkoch Slovenska sme sa na chvíľu vrátili do školských lavíc. Odpovedali sme na otázky a s radosťou sme zistili, že sme boli pozorní a skončili sme s "vyznamenaním", i keď bez vysvedčenia. Na záver prehliadok sme dostali propagačné materiály o múzeách na Slovensku.

Výstavky sa nám páčili, ale skonštatovali sme, že takéto expozície by mali byť v historických budovách a nie v paneláku.

Po skončení prehliadky Vlastivedného múzea a Osvety Považská Bystrica sme pokračovali v ceste do Nitry.  O 13. hod. sme prišli do Penziónu Hoffer, tu sme si oddýchli, naobedovali sa  a nabrali sily na ďalšiu cestu.

O 15. hodine sme sa konečne dostali do Nitry a pozreli si Gardéniu Nitra.  V budovách bola výstava nábytku a vonku "poľské trhy", stánky plné kvetov, kríkov, ovocných stromov a rôznych priesad.  Mohli sme si posedieť pri káve, či pive.

Po prehliadke výstavy sme sa vrátili do autobusu. Odložili svoje nákupy do úložného priestoru autobusu a vrátili sa šťastne domov.

Výlet sa vydaril, splnil svoj cieľ, spoznali sme nové miesta, nových ľudí. Poďakovanie za jeho realizáciu patrí  vedeniu Obecného úradu v Tepličke nad Váhom za podporu činnosti Klubu dôchodcov v Tepličke nad Váhom.

Text:  Mgr. Kamila Dubovická,
predsedkyňa KD pri OcÚ v Tepličke nad Váhom
Foto: Irena Poljaková