Obsah
HISTÓRIA OBCE A 750. výročie prvej písomnej zmienky
Teplička nad Váhom leží v severnej časti bývalej Trenčianskej stolice. Prvou písomnou správou o osídlení tohto územia, ktorá je súčasne i prvým písomným údajom o Tepličke nad Váhom, je listina Bela IV. z roku 1267.
Osud tohto územia v dnes známom archívnom materiáli nie je možné sledovať až do konca 13. storočia. Dá sa však predpokladať, že na sever od Váhu existovali v tom čase viaceré sídliská, ktorých takmer výlučne slovenské obyvateľstvo sa riadilo zvykovým právom. Najneskôr koncom 13. storočia začali do tejto oblasti prichádzať z Tešínska prví cudzí nemeckí kolonisti. Začiatkom 14. storočia bola celá Trenčianska stolica v rukách Matúša Čáka, ktorý prispel k trvalému usadeniu sliezskych hostí v tejto oblasti.
Ďalšiu písomnú zmienku o Tepličke nachádzame v súpise pápežských desiatkov z roku 1332.
V uvedených listinných prameňoch, ako i v neskoršom období je dnešná Teplička nad Váhom uvádzaná v roku 1267 ako Toplucha, neskôr Toplisa, či Teplicz, Teplicza, Teplicze, Tepla, Teplicz, Teplic, Tepla, Teplicska, Vágtapolca (1907-1913) a Teplička. Oficiálny názov Teplička nad Váhom používa obec od roku 1920.
Teplica bol v minulosti zaužívaný názov pre teplé pramene. Dávnejšiu existenciu termálnych prameňov v Tepličke nad Váhom dokumentuje aj obecná pečať, v obraze ktorej je horná časť tela ženy, kúpajúcej sa v kadi.
Hoci sa už v prameňoch 17. storočia Teplička spomína ako oppidum, jej priame a oficiálne povýšenie na mesto, z podnetu Jozefa Windischgrätza, je uvedené v listine Márie Terézie z roku 1757. Touto listinou dostala obec ako osobitnú výsadu aj právo držať jarmoky.
Kým v dávnej minulosti sa obyvatelia Tepličky venovali najmä poľnohospodárstvu s príchodom Jozefa Windischgrätza sa obec stáva v roku 1967 sídlom textilnej manufaktúry. Manufaktúra, v ktorej sa vyrábali predovšetkým ľanové, bavlnené, vlnené textílie a spracovávali v nej aj kožu, patrila k najvýznamnejším v Uhorsku.
Žiaľ po mnohých zariadeniach a budovách dnes už niet ani stopy. Zostali len historické dokumenty svedčiace o rôznych činnostiach a výrobách. Boli tu napríklad tri obilné mlyny, papiereň, liehovar, pivovar a ďalšie zariadenia.
Od konca 19. storočia sa v blízkej Žiline začal budovať textilný, chemický, drevársky a iný priemysel. Bol to zlom aj pre rozvoj Tepličky.
Na začiatku 20. storočia založili v obci skláreň na výrobu laboratórneho skla. Okrem väčších podnikov a roľníctva mnohí obyvatelia pracovali aj ako drobní remeselníci.
V období predvojnového Česko-slovenska sa rozvinul hospodársky a kultúrno-spoločenský život v obci. Vzniklo množstvo spolkov hospodárskeho a spoločenského charakteru. Najstaršími hospodárskymi spolkami boli komposesorát Minčol a urbárske spoločenstvo z rokov 1882-1883. Potravné družstvo vzniklo v obci v roku 1907 a neskôr po roku 1918 – úverné družstvo, lesné spoločenstvo Dubeň, spolok pre chov ošípaných, družina hospodárskeho roľníckeho združenia.
K rozvoju obce prispelo zavedenie elektriny v roku 1927, telefónu a telegrafu (1937), prvé rádio v obci bolo v roku 1931. Postupne boli vybudované aj verejné stavby: škola (1921), prestavba kostola sa uskutočnila v rokoch 1926-1928.
Zvýšenie životnej úrovne sa prejavovalo i v raste počtu obyvateľov i domov.
Obec svojou existenciou patrí medzi najstaršie na severe Slovenska. V tomto roku oslavuje 750. výročie prvej písomnej zmienky o obci. Aktivity pripomínajúce výročie sa uskutočňovali v priebehu celého roka. Toto výročie si pripomenuli Základná škola s materskou školou, Základná škola Žofie Bosniakovej a združenia pôsobiace v obci mnohými akciami. Aj Obecná knižnica v Tepličke nad Váhom na akcii Večerníček v knižnici, naučila svojich najmenších čitateľov rozprávkou a hravou formou prečo sa obec volá Teplička nad Váhom a aké pamiatky a budovy sa nachádzajú na jej území. V jej priestoroch sa uskutočnila výstava detských prác žiakov zo základných škôl a z materskej školy, na tému „Obec očami detí“.
Oslavy 750. výročia vyvrcholili trojdňovými Obecnými slávnosťami v dňoch 18. – 20. augusta, ktoré sa v obci konajú každoročne pri príležitosti Nanebovzatia Panny Márie. Spájali sa s podpisom Dohody o partnerskej spolupráci medzi obcou Teplička nad Váhom a mestom Moravský Beroun. Na Námestí sv. Floriána prebiehal počas troch dní bohatý kultúrny a sprievodný program. Vystúpenia známych domácich kapiel i hostí z partnerských miest, výstava ľudovej tvorivosti a historických a súčasných fotografií obce. Nechýbali ani ukážky stredovekého života, či Benátska noc – splavovanie po toku Teplička. V tretí deň slávností sa odovzdávali ocenenia významným osobnostiam za výnimočné a záslužné práce, ktoré reprezentovali našu obec doma i v zahraničí.
Počas Svätomartinského jarmoku, ktorý sa uskutočňuje každoročne v novembri, bude opäť prístupná výstava fotografií „Teplička v minulosti a dnes“. Dva roky sa zbierali historické fotografie súvisiace s obcou. Sú podkladom na prípravu farebnej publikácie, ktorá bude vydaná pri príležitosti 750. výročia prvej písomnej zmienky v priebehu roka 2018.
