#
#
#
#

Navigácia

Vyhľadávanie

rozšírené vyhľadávanie ...

Kalendár

Po Ut St Št Pia So Ne
26 27 28 29 30 1 2
3 4 5 6 7 8 9
10 11 12 13 14 15 16
17 18 19 20 21 22 23
24 25 26 27 28 29 30
31 1 2 3 4 5 6

Aktuálne počasie

Počasie dnes:

16. 12. 2018

obl

Denné teploty -3/1°C, v 1000m okolo -6°C.
Nočné teploty /°C.

 

KIA logo
Euroregion
Mas_logo
mikroregion-td
Mala_fatra

 

Návštevnosť

Návštevnosť:

ON LINE: 13
DNES: 342
TÝŽDEŇ: 4365
CELKOM: 238209

Obsah

Civilná ochrana

Poslaním civilnej ochrany je v rozsahu stanovenom zákonom chrániť život, zdravie, majetok a utvárať podmienky na prežitie pri mimoriadnych udalostiach a počas vyhlásenej mimoriadnej situácie.

Civilná ochrana je systém úloh a opatrení spočívajúcich najmä v analýze ohrozenia a v prijímaní opatrení na znižovanie rizík ohrozenia, ako aj učenie postupov a činností pri odstraňovaní následkov mimoriadnych udalostí.

 

Podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov má obyvateľ – fyzická osoba právo na:

  • včasné varovanie pred hroziacim nebezpečenstvom a informácie o spôsobe ochrany,
  • evakuáciu a ukrytie,
  • informácie o spôsobe ochrany,
  • bezprostrednú pomoc pri ohrození života, zdravia a majetku

Povinnosťou každého občana v prípade vzniku mimoriadnej udalosti je:

  • RIADIŤ sa pokynmi oprávnených osôb,
  • UMOŽNIŤ PRÍSTUP na nehnuteľnosť,
  • POSKYTNÚŤ PRIESTORY postihnutým osobám,
  • POSKYTNÚŤ VECNÉ PLNENIE (prostriedky ktoré vlastníme  alebo užívame),
  • ZÚČASTNIŤ SA OSOBNÝMI ÚKONMI na plnení úloh civilnej ochrany.

 

ČO JE MIMORIADNA SITUÁCIA?

Mimoriadna situácia je obdobie ohrozenia alebo obdobie pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti, ktorá sa vyhlasuje podľa zákona o civilnej ochrane obyvateľstva. Počas nej sa vykonávajú opatrenia na ochranu života, zdravia alebo majetku, na znižovanie rizík ohrozenia alebo činnosti nevyhnutné na zamedzenie šírenia a pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti.

 

ČO JE MIMORIADNA UDALOSŤ?

Mimoriadna udalosť je živelná pohroma, pri ktorej dôjde k nežiaducemu uvoľneniu kumulovaných energií alebo hmôt v dôsledku nepriaznivého pôsobenia prírodných síl (povodne, záplavy, prietrže mračien, krupobitie, veľkoplošné požiare, víchrice, zosuvy pôdy, snehové kalamity a lavíny, rozsiahle námrazy, zemetrasenia).

Mimoriadna udalosť je aj havária, ktorá spôsobí odchýlku od ustáleného prevádzkového stavu v dôsledku čoho dôjde k úniku nebezpečných látok alebo  pôsobeniu ničivých faktorov (výbuchy, požiare, úniky nebezpečných látok vrátane následnej kontaminácie územia, pôdy, ovzdušia, vodných tokov, zdrojov pitnej vody, podzemných vôd, poškodenie vedení rozvodných sietí, diaľkovodov).

Ďalšia mimoriadna udalosť je katastrofa, pri ktorej dôjde k narastaniu ničivých faktorov a ich následnej kumulácii v dôsledku živelnej pohromy a havárie.

Medzi mimoriadne udalosti je patrí aj teroristický útok.

 

(Zákon č. 129/2002 Z. z. o integrovanom záchrannom systéme)

 

Stačí poznať európske číslo tiesňového volania! 112

 

ČO JE TO TIESEŇ?

Tieseň je stav, pri ktorom je bezprostred­ne ohrozený život, zdravie, majetok alebo životné prostredie a postihnutý je odkázaný na poskytnutie pomoci.

 

KTO PATRÍ DO INTEGROVANÉHO ZÁCHRANNÉHO SYSTÉMU

(ďalej len „IZS“)

Koordinačné stredisko integrovaného záchranného systému a operátori tiesňo­vej linky 112

Základné záchranné zložky IZS:

  • Hasičský a záchranný zbor,
  • poskytovatelia záchrannej zdravotnej služby,
  • Horská záchranná služba,
  • Banská záchranná služba.

Ostatné záchranné zložky IZS:

  • Ozbrojené sily Slovenskej republiky,
  • obecné (mestské) hasičské zbory,
  • závodné hasičské útvary,
  • závodné hasičské zbory,
  • pracoviská vykonávajúce štátny dozor, alebo činnosti podľa osobitných predpisov,
  • jednotky civilnej ochrany,
  • obecná (mestská polícia),
  • Slovenský Červený kríž,
  • iné právnické osoby alebo fyzické osoby, ktorých predmetom činnosti je poskytovanie pomoci v tiesni,
  • kontrolné chemické laboratórium CO.

 

Útvary policajného zboru

Čo je potrebné uviesť, ak voláte na linku tiesňového volania 112?

VOLAJTE LEN V PRÍPADE, KEĎ JE OHROZENÝ: ŽIVOT, ZDRAVIE, MAJETOK ALEBO ŽIVOTNÉ PROSTREDIE.

Pri volaní na linku tiesňového volania 112 treba dodržať správny postup, aby operátor koordinačného strediska integrovaného záchranného systému vedel bez omeškania zabezpečiť poskytnutie pomoci vyslaním záchranných zložiek. Po spojení sa s operátorom vám operátor bude klásť otázky.

Snažte sa zachovať pokoj a vecne odpovedať na otázky:

  • Čo sa stalo? Táto informácia je potrebná na posúdenie, akú pomoc vyslať.
  • Kde sa to stalo? Táto informácia je nutná k ľahkému a rýchlemu nájdeniu miesta hlásenej udalosti.
  • Komu sa to stalo? Informácie o postihnutom: pohlavie, približný vek, počet postihnutých (pre zabezpečenie adekvátnej pomoci).
  • Informácie o volajúcom: účastnícke číslo telefónu, z ktorého voláte pre prípadný spätný kontakt pri hľadaní miesta alebo iných problémoch, prípadne aj meno volajúceho.

Povedzte zrozumiteľne, kde treba poslať pomoc:

  • V byte, na pracovisku alebo v inom uzatvorenom priestore: adresa a číslo objektu (sú dôležité obe čísla – červené aj čierne), poschodie, číslo bytu, meno majiteľa bytu a ako nájsť dom (hlavne na sídliskách) a pod.
  • Na verejnej komunikácii alebo na voľných priestranstvách: stručný a výstižný popis miesta udalosti, napr. typická budova nablízku, park, križovatka, posledná obec, odbočka, kilometrovník na diaľnici, správne číslo diaľnice a pod.

Operátor koordinačného strediska potrebuje tieto informácie, aby sa vedel rozhodnúť, ktorá záchranná zložka môže poskytnúť najlepšiu a najrýchlejšiu pomoc. Môže sa stať, že operátor bude potrebovať ďalšie informácie, i keď pomoc je už na ceste. Nezrušte ho­vor dovtedy, kým operátor nezistí všetky informácie, ktoré potrebuje. Ak môžete, zostaňte krátky čas na mieste, odkiaľ ste volali.

 

Neblokuj pre zábavu linku 112, možno niekto iný v tej chvíli naozaj potrebuje pomoc!

Dôležité kontaktné čísla

 

Integrovaný záchranný systém

112

Hasičský a záchranný zbor SR

150

Záchranná zdravotná služba

155

Policajný zbor SR

158

Mestská polícia Žilina

159

Horská záchranná služba

18 300

Letecká záchranná služba

18 155

Nonstop linka záchrany

0850111313

 

Aktuálne informácie pre občanov obce k problematike prevencie a bezpečnosti na úseku CO nájdu občania na stránke Ministerstva vnútra. 

ČO SÚ NEBEZPEČNÉ LÁTKY?

Nebezpečné látky sú prírodné alebo syntetické látky, ktoré svojimi chemickými, fyzikálnymi, toxikologickými alebo biologickými vlastnosťami samostatne alebo v kombinácii môžu spôsobiť ohrozenie života a zdravia.

Únik nebezpečných látok môže byť spôsobený haváriou stacionárneho zdroja nebezpečnej látky (výrobné zariadenie, sklad, zariadenie využívajúce nebezpečnú látku ako médium napr. chladiarenské zariadenie) alebo z mobilného zdroja pri preprave nebezpečnej látky (automobily alebo železničné vagóny určené na prepravu nebezpečných látok).

Ohrozenie nebezpečnými látkami môže byť spôsobené aj teroristickým útokom.

 

ČO JE  RÁDIOAKTÍVNE OHROZENIE?

Rádioaktívne ohrozenie nevzniká len pri havárii v jadrových elektrárňach, ktoré máme v prevádzke aj na Slovensku. Rádioaktívne látky sa využívajú v rôznych odvetviach priemyslu, medicíny a vedy. V súčasnosti je rozšírená hlavne hrozba pri listových alebo balíkových zásielkach často v štátnych inštitúciách.

 

 (Zákon č. 541/2004 Z. z. Zákon o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov)

 

ČO JE CHEMICKÉ OHROZENIE?

Chemické ohrozenie môže vzniknúť rozptýlením chemických látok do životného prostredia v kvapalnom, práškovom stave alebo za použitia aerosólov, najmä  v priestoroch vysokej koncentrácie obyvateľstva ako sú dopravné uzly, obytné súbory, futbalové štadióny, nákupné centrá a pod. Cieľom chemického terorizmu môžu byť objekty a zariadenia na hromadné zásobovanie komoditami (vodojemy, vodné zdroje, veľkosklady potravín, krmív a pod.)

Vplyv toxických chemických látok na živé organizmy spôsobuje ich poškodenie alebo smrť. V ľudskom organizme dochádza k zlyhaniu alebo poškodeniu centrálneho nervového systému, dýchacích orgánov alebo zažívacieho traktu. Pľuzgierotvorné látky spôsobujú bolestivé, ťažko sa hojace rany a odumieranie zasiahnutého tkaniva.

(Zákon č. 67/2010 Z. z.Zákon o podmienkach uvedenia chemických látok a chemických zmesí na trh a o zmene a doplnení niektorých zákonov (chemický zákon)).

 

ČO JE BIOLOGICKÉ OHROZENIE?

Biologické ohrozenie spôsobujú pôvodcovia hromadných prenosných ochorení šírené nainfikovanými prenášačmi (hmyz, hlodavce, divé zvieratá) alebo kontaminovanými práškami, kvapalinami alebo gélmi – pastami.

Aké nám hrozia nákazy mikroorganizmami a ich účinkami?

Baktérie – antrax, mor, cholera.

Vírusy – pravé kiahne, chrípka a jej podobné ochorenia.

Rickettsia – škvrnitý týfus, Q-horúčka.

Plesne – kokcdiomykóza.

Bakteriálne jedy – butolotoxín, tzv. klobásový jed.

Alimentárne nákazy – pokazené jedlo, nedostatočná tepelná úprava jedla (svalovec).

 

ČO OHROZUJE NAŠE ZDRAVIE?

Jed (toxín)

Látka, ktorá aj v malom množstve niekoľkých miligramov vyvoláva v organizme chorobné zmeny vedúce až k zániku organizmu.

Rastliny a niektoré ich toxíny

Toxalbumíny (huby, agát) – pôsobia až po určitom čase vstrebaním do krvi, spôsobujú zhlukovanie červených krviniek.

Saponíny (rastliny – vranie oko, kúkoľ) – spôsobujú rozklad červených krviniek.

Silice (hríb satan, indické konope) – pôsobia dráždivo na čuch, kožu a sliznice.

 

Živočíchy a ich toxíny

Hadí jed (vretenica) – pôsobí na červené

 krvinky, pri neskorej pomoci nastáva smrť postihnutej osoby.

Včelí jed (včela, osa, sršeň, čmeliak) – vyvoláva alergiu, šok.

 

Prenos infekčných chorôb:

  • Priamym kontaktom osôb (cez nechránené dýchacie cesty, poranenú pokožku, sliznicu.
  • Nedodržiavaním osobnej hygieny.
  • Uhryznutím človeka nakazeným zvieraťom (líška, pes – besnota).
  • Bodnutím hmyzom prenášajúcim infekčné ochorenie (komáre – malária).

(Zákon č. 218/2007 Z. z. Zákon o zákaze biologických zbraní a o zmene a doplnení niektorých zákonov)

 

AKÉ SÚ PRÍZNAKY CHEMICKÉHO TERORIZMU A BIOTERORIZMU?

Príznaky chemického terorizmu a bioterorizmu pri teroristickom použití chemických látok a biologických prostriedkov počíta s oneskorenou reakciou na vzniknutú situáciu, a preto je zákerné. Je potrebné včas rozoznať príznaky použitia takýchto prostriedkov a pozornosť venovať:

A) počuteľným a viditeľným výbuchom munície sprevádzaným oblakom aerosólu,

B) drobným olejovým kvapkám, resp. jemnému poprašku viditeľnom na teréne s vegetáciou

    na rôznych materiáloch,

C) zjavnému plošnému poškodeniu a zničeniu vegetácie (nápadná zmena farby, zoschnutie),

D) vode v otvorených vodných zdrojoch, ktorá je nezvykle číra, nakoľko pôsobením toxickej

     chemickej látky dochádza k likvidácii drobných organizmov (dafnie, vodomerky, larvy a 

     pod.),

E) náhlym hromadným prenosným ochoreniam, ktoré sa bez zjavnej príčiny šíria medzi

     obyvateľmi a prejavujú sa príznakmi otravy, zapríčiňujú hromadné poškodenie zdravia,

     úmrtie obyvateľov a úhyn zvierat.

 

AKÉ PREVENTÍVNE KROKY MÔŽEME UROBIŤ PRE OCHRANU ZDRAVIA?

OSOBY

Zúčastňovať sa periodického očkovania, dodržiavať osobnú hygienu, šíriť osvetu.

OBYTNÉ SÚBORY

(obydlia, školy, firmy a ich okolie)

 

Dodržiavať čistotu, zabezpečovať vetranie, dostatočné osvetlenie, zásobovať pitnou vodou, pravidelne likvidovať odpad,  bojovať proti hmyzu a hlodavcom.

STRAVOVACIE ZARIADENIA, obchody, sklady potravín, krmovín, zdroje pitnej vody

 

Zabezpečiť uloženie potravín a krmív v ochranných obaloch, vhodnú prepravu potravín a krmív, prípravu potravy a krmiva, kontrola personálu na bacilonosičstvo, kontrola nezávadnosti pitnej vody, používanie horúcej vody a dezinfekčných prostriedkov na umývanie riadu a podláh, boj proti hmyzu a hlodavcom

 

HOSPODÁRSKE ZVIERATÁ

 

Dodržiavať zoohygienu, vykonať opatrenia proti hlodavcom a hmyzu, zabezpečiť prevenciu proti vybraným ochoreniam, používať nezávadnú vodu a krmivo.

 

AKÉ SÚ OPATRENIA PO VZNIKU EPIDÉMIE, EPIZOÓCIE?

  • izoláciu chorých osôb a zvierat.
  • ich styk s ostatným obyvateľstvom a zvieratami.
  • zdroj nákazy.
  • Zabezpečiť profylaxiu – preventívne očkovanie a podávanie antibiotík.
  • Zaistiť karanténu – obmedziť pohyb osôb mimo priestoru nákazy.
  • Zaručiť zvýšený zdravotnícky a veterinárny dozor – observácia. Kontrolovať zdravotný stav bacilonosičov.
  • Vykonať dezinfekciu, deratizáciu, dezinsekciu (ničenie mikroorganizmov, hlodavcov a hmyzu).
  • Vykonať hygienickú očistu (zasiahnuté osoby a jednotky vykonávajúce záchranné práce.
  • Vykonať veterinárnu očistu zvierat.
  • Vykonať identifikáciu a pochovávanie mŕtvych osôb a zabezpečiť ekologickú likvidáciu uhynutých zvierat.

 

Pri vykonávaní týchto opatrení je dôležitá a nevyhnutná spolupráca všetkých obyvateľov na postihnutom území.

 

ČO ROBIŤ PRI TERORISTICKOM ÚTOKU?

  • zachovať pokoj a rozvahu, nešíriť paniku,
  • improvizovane si chrániť dýchacie cesty vlhkou tkaninou, opustiť urýchlene ohrozený priestor a ukryť sa vo vhodnej budove,
  • okná, dvere a vetracie otvory,
  • si improvizované prostriedky ochrany,
  • poskytovať pomoc iným osobám (najmä deťom, starším osobám),
  • sledovať informácie v hromadných informačných prostriedkoch,
  • zbytočne netelefonovať,
  • sledovať a plniť pokyny riadiacich orgánov,
  • nariadené hygienické, protiepidemiologické a protiepizootické opatrenia a režimy karantény.
  • zdravotný stav rodinných príslušníkov a priebežne zaznamenávať ich teplotu.

 

Aké sú prostriedky improvizovanej ochrany osôb?

Špeciálne (pre pobyt v kontaminovanom priestore pri vykonávaní záchranných prác, prechod kontaminovaným územím). Dýchacie prístroje, ochranné masky, ochranné rúška, detské vaky, špeciálne ochranné odevy, prezuvky, rukavice.

Improvizované (krátkodobá ochrana na opustenie kontaminovaného priestoru). Ochranné rúško z vreckovky, viacerých vrstiev gázy, uteráku. Plášť do dažďa, gumové čižmy, rukavice (igelitové vrecká). Plášť do dažďa alebo iné kombinézy z impregnovaných materiálov.

 

Ste účastníkom dopravnej nehody spojenej s únikom nebezpečnej látky?

( Vyhláška č. 533/2006 Z. z. Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o podrobnostiach o ochrane obyvateľstva pred účinkami nebezpečných látok, Vyhláška č. 160/2012 Z. z. Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 533/2006 Z. z. o podrobnostiach o ochrane obyvateľstva pred účinkami nebezpečných látok v znení vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 445/2007 Z. z.)

KONAJTE!

  • Odstavte vozidlo, podľa možnosti mimo dosah pôsobenia nebezpečnej látky, aby bola zachovaná prejazdnosť komunikácie pre záchranné zložky.
  • Ak ste sa neočakávane ocitli v dosahu pôsobenia nebezpečnej látky, zastavte motor vozidla a urýchlene opustite zamorený priestor. Chráňte si dýchacie cesty, napríklad priloženou vreckovkou.
  • Bez ohrozenia vlastnej osoby zistite, čo sa stalo, v žiadnom prípade sa nepribližujte k havarovanému vozidlu, z ktorého uniká nebezpečná látka.
  • Oznámte nehodu na tiesňovú linku 112, alebo na niektoré z čísel zložiek integrovaného záchranného systému.
  • Nedotýkajte sa nebezpečnej látky, ani predmetov, ktoré by ňou mohli byť kontaminované.
  • Po príchode záchranárov sa riaďte pokynmi veliteľa zásahu.

 

Pamätajte si!

  • Nebezpečná látka v plynnom stave sa vždy šíri v smere vetra.
  • Únik z ohrozeného priestoru voľte vždy kolmo na smer vetra.
  • Improvizované prostriedky ochrany jednotlivca slúžia len na rýchly únik zo zamoreného priestoru, nie na pobyt v ňom.

 

ČO ROBIŤ PRED OHROZENÍM POVODŇAMI?

Povodeň predstavuje stav, keď sa zvýši hladina vodných tokov, voda vystúpi z korýt a zaplaví priľahlé územie, resp. povodeň predstavujú prívalové vody z extrémnych zrážok, ktoré zaplavia územie.

 

Čo robiť pred povodňami

  • vytipujte si bezpečné miesto neohrozené vodou,
  • hodnotné veci zo suterénov, prízemných priestorov a garáží umiestnite na vyššie poschodia,
  • pripravte si vrecia s pieskom na utesnenie dverí a okien,
  • pripravte si trvanlivé potraviny a pitnú vodu na 2-3 dni,
  • pripravte osobný automobil na použitie,
  • pripravte sa na prípadnú evakuáciu vrátane zvierat,
  • upevnite veci, ktoré by mohla odniesť voda.

 

Čo robiť v období povodne

  • opustite ohrozený priestor,
  • zbytočne netelefonujte, len v prípade tiesne,
  • riaďte sa pokynmi povodňových orgánov,
  • v prípade evakuácie dodržujte pokyny pre evakuáciu,
  • v prípade bezprostredného ohrozenia sa premiestnite na vytipované vodou neohrozené miesto,
  • nešírte paniku a nerozširujte neoverené správy,
  • ak nie ste ohrození vodou, snažte sa pomáhať ostatným spoluobčanom.

 

ČO ROBIŤ PO POVODNI

  • skontrolujte stav obydlia, rozvody energií (voda, elektrina, plyn), stav kanalizácie a rozvod vody,
  • nahláste škody na obecný úrad, ak ste poistení, kontaktujte poisťovňu,
  • zlikvidujte uhynuté zvieratá, znehodnotené potraviny a poľnohospodárske plodiny,
  • riaďte sa pokynmi hygienika

 

ČO ZNAMENÁ, KEĎ ZAZNIE SIRÉNA?

  • nastáva mimoriadna situácia,
  • tón signálu a dĺžka jeho trvania určuje, čo vás ohrozuje,
  • venujte pozornosť následnej informácii vysielanej rozhlasom, televíziou alebo hlásenou v obecnom rozhlase.

 

VAROVANIE OBYVATEĽSTVA SA VYKONÁVA VAROVNÝMI SIGNÁLMI:

- VŠEOBECNÉ OHROZENIE

2 – minútový kolísavý tón sirén pri ohrození alebo vzniku mimoriadnej udalosti

OHROZENIE VODOU

6 – minútový stály tón sirén pri ohrození ničivými účinkami vody

KONIEC OHROZENIA

2 – minútový stály tón sirén bez opakovania

 

Preskúšanie prevádzkyschopnosti systémov varovania sa vykonáva dvojminútovým stálym tónom sirén po predchádzajúcom informovaní obyvateľstva o čase skúšky v hromadných informačných prostriedkoch, spravidla druhý piatok v mesiaci.

 

ČO ROBIŤ PRI EVAKUÁCII?

Evakuáciaje odsun ohrozených osôb, zvierat, prípadne vecí z ohrozeného územia. Vyhlasuje sa až po vyhlásení mimoriadnej situácie. Vykonáva sa z dôvodu nevyhnutného časového obmedzenia pobytu osôb na ohrozenom území ako krátkodobá s možným návratom osôb do 72 hodín, alebo dlhodobá s možným návratom po 72 hodinách.

 

PRED EVAKUÁCIOU NEZABUDNITE

  • UZATVORIŤ hlavné prívody vody, plynu,
  • VYPNÚŤ elektrické spotrebiče, okrem chladničiek a mrazničiek,
  • UHASIŤ otvorený oheň, plynové spotrebiče,
  • ODPOJIŤ anténne zvody,
  • PRIPRAVIŤ si evakuačnú batožinu,
  • , či sú susedia informovaní o evakuácii,
  • POZATVÁRAŤ okná a dvere,
  • UZAMKNÚŤ byt, dom,
  • POMÔCŤ imobilným obyvateľom a upozorniť na obyvateľov, ktorí odmietajú evakuáciu

 

ČO SI ZABALIŤ DO EVAKUAČNEJ BATOŽINY?

Hmotnosť evakuačnej batožiny nesmie presiahnuť:

- 25 kg na osobu u dospelých osôb

- 15 kg na osobu u detí do 15 rokov

- 5 kg príručnej batožiny okrem batožiny podľa prvého a druhého bodu

 

Nezabudnite so sebou vziať

  • osobné doklady, dôležité dokumenty, cennosti, peniaze,
  • osobné lieky a nevyhnutné zdravotnícke potreby,
  • základné potraviny a pitnú vodu na 2-3-dni,
  • predmety dennej potreby a osobnej hygieny,
  • vreckovú lampu, sviečku, zápalky,
  • prikrývku alebo spací vak,
  • náhradnú osobnú bielizeň, odev, obuv, nepremokavý plášť,
  • ďalšie nevyhnutné osobné veci.

 

Dodržujte pokyny osôb zabezpečujúcich evakuáciu.

zdroj:http://www.minv.sk/?informacie-pre-obcanov-4