Telovýchovná jednota Straník - Slabá zima ovplyvnila lyžiarsku sezónu

24.4.2014

Telovýchovná jednota Straník (ďalej len TJ) sa stará o šport a turistiku v obci už od roku 1970, čo je úctyhodných 44 rokov. Povedzte nám o vzniku TJ, s akými problémami ste sa stretli pri stavbe strediska?

Zakladanie TJ nebolo jednoduché, boli sme však príliš veľkí zanietenci tohto športu na to, aby sme sa dali odradiť. Vtedajším straníckym štruktúram nebolo veľmi po vôli, že by v obci mali fungovať dva športové kluby, teda okrem futbalového aj ten náš. Nakoniec nás však uznali a povolili nám činnosť. Na to, aby sme mali vlastné zariadenie museli sme si urobiť všetko svojpomocne, vlastnou výrobou a vlastnými nápadmi. Postavili sme vlek, ktorý mal tzv. nekonečné lano, ktoré malo 500 metrov, tak ako je tomu dodnes. Kapacita bola 86 opaskov (karabíniek), ktoré lyžiari dostávali na zálohu 20 korún. Bol taký veľký záujem, že keby sa predalo aj 200 opaskov, stále by to bolo málo. Takto to fungovalo 10 rokov s prvým vlekom, ktorý bol vyrobený vlastnoručne. Neskôr, keď sa vytvoril v Kežmarku podnik na výrobu vlekov Ing. Sutoris, vtedajší riaditeľ cestovného ruchu, ktorý ešte žije, nám dopomohol k výstavbe moderného zariadenia. Projekty robila Športprojekta, p. Ján Majerčík pomáhal po stavebno - technickej stránke a ja zasa po strojnej. Dostali sme 2 mil. korún v akcii „Z“ na kúpu materiálu a projekty. Na tieto dva mil. sme museli podľa vtedajšej normy odrobiť 300 tis. korún. Takto sa nám podarilo postaviť vlek i prevádzkovú budovu. Členovia sa však angažovali ďalej. Napríklad okrem iného sa brigádnicky vysadilo 27 200 ks sadeníc na ploche 6 ha lesa.

Pôvodne ste mali dva oddiely – lyžiarsky a turistický s viac ako sto členmi. Lyžiarsky funguje dodnes, čo sa stalo s turistickým?

Zájazdy sme v minulosti robili v zime, aj v lete po celom Slovensku. Boli veľmi obľúbené. V posledných rokoch však nastal zlom. Nie sme schopní tento oddiel finančne zabezpečiť.

Vráťme sa k lyžiarskemu oddielu, ten sa v roku 1980 rozšíril zo zjazdového lyžovania aj na bežecké lyžovanie, v ktorom členovia TJ dosahovali veľmi pekné výsledky aj na súťažiach okresných či dokonca celoštátnych. Funguje tento oddiel aj v súčasnosti?

Opäť sme pri financiách. Lyžovanie prežívalo v minulosti svoj rozkvet, keď na preteky chodilo až 120 pretekárov z celého kraja. K tomuto sa pridružilo aj bežecké lyžovanie – mali sme aj bežecké trate. V lyžovaní sme mali výborné výsledky Jožka Kmetíka, ktorý sa na Majstrovstvách ČSSR na Štrbskom plese umiestnil na deviatej priečke.

V klube sme mali 20 – 30 detí. Jednou z množstva úspešných pretekárok bola naša Aďa Ďurošková, ktorá vyhrávala preteky po celom kraji. Trénerom bol František Širger, juniorský reprezentant v bežeckom lyžovaní.

Obsluha lyžiarskeho vleku je náročná nielen na čas ale aj na fyzickú kondíciu. Koľko má dnes TJ členov, je medzi nimi i mladá generácia?

Platiacich členov máme 62. Čo sa týka obsluhy, tá sa zúčastňuje na školení každé tri roky. Členovia, ktorý obsluhujú lyžiarsky vlek, musia absolvovať odborné školenie u inštruktora z Kežmarku p. Jozefa Žanbu, ktorý nám robí aj pravidelne každý rok revízie a opravuje prípadné poruchy. Z mladej generácie máme garnitúru 20 až 35 ročných mladých, ktorí zase privádzajú svoje deti a učia ich tak láske k športu, ale aj zodpovednosti a profesionalite.

Tohtoročná zima nás lyžiarov nemilo prekvapila malou nádielkou snehu. Mali ste napriek tomu otvorené? Ako ste ukončili sezónu s akými výsledkami?

Toto je prvá zima v mojej pamäti, čo je zima bez snehu. EPV 300 (malý lyžiarsky vlek) nás živila, aj keď bývalo menej snehu. Tento rok nešla ani ona.

Práce na lyžiarskom svahu v lete ani zďaleka nekončia. Ako sa v lete udržiava svah a čo Vás v najbližšom čase čaká?

Za minulý rok sme odpracovali vyše 720 hodín. Presne evidujeme kto a koľko odpracuje hodín. Tohto roku nás čaká oprava prístupovej cesty a kosenie a úprava zjazdoviek, ktorú nám ničia jazdci na štvorkolkách. Robia nám tam paseku.

Ako vnímate spoluprácu s obcou a ďalšími klubmi, ktoré v obci pôsobia?

S vedením obce sme spokojní tak, ako nikdy predtým. S ostatnými organizáciami nemáme veľké kontakty. Vlani sme urobili akciu na Medzinárodný deň detí pre vyše sto detí a to v spolupráci s oboma základnými školami. Zabezpečili sme im občerstvenie, hry a dokonca i trampolínu. Guláš navaril p. Emil Piroha, st. Túto akciu plánujeme zopakovať aj tento rok. Je úspech, že deti prídu k nám peši a nevozia ich rodičia autami, ako je to dnes veľmi moderné.

TJ sa preslávila nielen športom ale aj výbornými letnými zábavami, ktoré sa konali v osemdesiatych rokoch priamo pod svahom pri prevádzkovej budove a mali veľký záujem o ne nielen domáci ale i cezpoľní z okolitých obcí. Neuvažujete túto tradíciu opäť obnoviť?

To viete, na svete rád každý spieva. Mávali sme pripravených až 400 sedadiel, minulo sa 60-80 kg mäsa na guláš, 220 kg rýb na smaženie a vypilo sa 300 l vína, na ktoré sme chodili do Modry k p. Hrudkovi. Trikrát nám bola hrať Dychová hudba Drietoma. Bolo že to spevu. Dnes však na to nemáme financie, bolo by to pre nás neúnosné. Tohtoročná teplá zima urobila svoje.

Rozhovor pripravila: Katarína Ďugelová