#
#
#
#

Navigácia

Vyhľadávanie

rozšírené vyhľadávanie ...

Kalendár

Po Ut St Št Pia So Ne
25 26 27 28 29 30 1
2 3 4 5 6 7 8
9 10 11 12 13 14 15
16 17 18 19 20 21 22
23 24 25 26 27 28 29
30 31 1 2 3 4 5

Aktuálne počasie

dnes, nedeľa 15. 12. 2019
4 °C 1 °C
pondelok 16. 12. 5/2 °C
utorok 17. 12. 9/4 °C
streda 18. 12. 8/5 °C
KIA logo
Euroregion
Mas_logo
mikroregion-td
Mala_fatra

 

Mobilná aplikácia

V-obrazeGoogle playApp store

Návštevnosť

Návštevnosť:

ON LINE: 15
DNES: 659
TÝŽDEŇ: 5904
CELKOM: 541920

Obsah

História

Typ: ostatné
.

Lesné pozemkové spoločenstvo

Staré uhorské súkromné právo bolo založené na dvoch formách vlastníctva, a to na dedenom majetku (dedovizni) a urbárskom majetku. Dedovizeň znamenala pre zemiansky stav dvojnásobné obmedzenie šľachtického majetku. Bola to povinnosť voči rodine, pretože zdedený majetok musel ostať v rodine, a povinnosť voči korune, v tom prípade, ak rod disponoval majetkom darovaným kráľom. V prípade vymretia rodiny sa musela čiastka tzv. kuriálneho majetku (patriaci ku kúrii, rodu) pôvodne darovaná kráľom (donácia) vrátiť ako tzv. odúmrť do kráľovských rúk.

Pod pojmom „urbár“ (z lat.urbarium – mestská pozemková kniha) sa rozumelo spísanie pozemkového majetku a povinností poddaných medzi zemepánom (hradným panstvom) a osobami nachádzajúcimi sa v poddanskej závislosti (poddaní, urbárnici). Dohoda neobsahovala len podmienky a vyčíslenie práce (poddanských robôt, dežmy), ale aj prenájmu pozemkov poddaným za naturálnu alebo finančnú protihodnotu. Urbárska pôda bola v období feudalizmu hlavnou kategóriou poľnohospodárskej pôdy. Na rozdiel od kuriálnej pôdy bola zaťažená daňami. Patrili k nej vnútorné (intravilán) a vonkajšie (extravilán) pozemky obce, ktoré pozostávali z ornej pôdy a lúk. V rámci jednotlivých obcí sa pôda delila na urbárske usadlosti a ich zlomky. Nižšia výmera (štvrtinová alebo osminová usadlosť) sa takto považovala za želiarsku. V rámci želiarov sa rozlišovali želiari – domkári, ktorí vlastnili dom a menšiu záhradu, a želiarov, ktorí nevlastnili dom a bývali len v prenajatých priestoroch od zemepána. Jednu celú urbársku usadlosť tvorilo priemerne 16-40 uhorských jutier ornej pôdy a 6-12 jutier (na 6-22 koscov) lúk. (Tieto miery definitívne ustálil až zákon z roku 1836).

Urbáre obsahovali súpis pozemkového majetku a povinností poddaných. Pozemky neboli vo vlastníctve poddaných, vlastnilo ich panstvo. Poddaní ich dlhodobo užívali, a to bez právneho nároku na ne, ale so záväzkom plniť si urbárske povinnosti za ne voči majiteľovi. Táto pôda sa nazýva aj urbárska (rustikál). Panská pôda, ktorú obrábal zemepán vo vlastnej réžii, sa nazýva dominikál. Poznáme tri druhy urbárskeho majetku:

– urbárske usadlosti – pozostávali z intravilánu (dvor, záhrada a záhumnie – vo výmere 1 a = 0,575 ha) a extravilánu. Extravilán tvorili pozemky – polia a lúky – výmera ktorých sa menila podľa bonity pôdy.

– želiarsky majetok – pozostával len z intravilánu, prípadne menšieho extravilánu, ktorý nedosahoval minimálnu mieru extravilánu (1/8 sessie – usadlosti).

– domkársky majetok – pozostával len z bytu a najnutnejších vedľajších stavenísk.

Urbáre vznikali z iniciatívy majiteľov panstiev pre evidenciu platieb a dávok plynúcich im z poddanských usadlostí na ich panstve. Obvykle sa tvorili pri zmene majetkových pomerov. Jednotnosť pri zápisoch bola stanovená urbárskou reguláciou Márie Terézie v r.1767. Najstaršie urbáre na Slovensku pochádzajú z 15.storočia.

Po revolučných udalostiach v rokoch 1848 – 1849 bolo v Uhorsku zrušené poddanstvo. Zákonný článok číslo IX z revolučného roku 1848 a urbársky patent, vydaný viedenskou vládou 3. marca 1853, zrušili dedovizeň a urbársky pomer. V rámci Uhorska boli súčasne vydané dva patenty. Prvý podrobne vydeľoval kategórie pôdy v rukách roľníkov, ktorej sa priznával urbársky charakter, a za akých podmienok sa mala stať súkromným majetkom. Namiesto dovtedajších urbárskych úžitkov ustanovil podmienky vydeľovania urbárskych lesov zo zemepanských majetkov. Proces prideľovania lesných podielov do vlastníctva bývalých urbárskych roľníkov (do r. 1767 mali na ne len užívacie právo) trval celé desaťročia a až do pridelenia boli povinní za užívanie lesov robotovať. Zákonným článkom uhorského snemu číslo LIII z roku 1871 „o úprave právnych a majetkových pomerov zostalých z urbárskeho zväzku, zrušeného zákonmi z roku 1848“ sa lesné prídely stali spoločným vlastníctvom urbárskych spoločenstiev, ktoré ich potom spravovali.

Podľa tohto zákona sa za urbársky majetok mali považovať pozemky, ktoré boli súčasťou urbárskych súpisov alebo s nimi bolo hospodárené ako s urbárskymi. Po zrušení poddanstva mali aj podľa zákona z roku 1871 poddaní právo úplného vlastníctva a voľného využívania urbárskeho majetku, ktorý mali v držbe. S takýmito pozemkami sa vlastníctvom bývalých urbárnikov mali stať aj už zákonite vydelené alebo v budúcnosti vyčlenené pasienky a lesy ako spolupatričnosť k urbárskym pozemkom a usadlostiam. Po zrušení urbáru zanikol aj rozdiel medzi zemianskymi (kuriálnymi) a urbárskymi pozemkami. Urbárskou majetkovou úpravou (segregáciou) boli oddelené urbárske pozemky od zemianskych a urbárnik sa stal vlastníkom pozemku, ktorý dostal od zemepána do úžitku za vopred dohodnuté plnenia. V novovznikajúcich pozemkových knihách ustanovených na základe zákona z roku 1855 bola právna povaha urbárskych pozemkov označovaná najmä z dôvodu, že k nim prislúchali zvláštne urbárske príslušnosti, a to najmä lesy a pasienky.

V Tepličke nad Váhom máme tri pozemkové spoločenstvá.

Bývalý urbár, pozemkové spoločenstvo s počtom majetkových podielov 1162.

Vlastní v katastrálnom území (ďalej len k. ú.) Teplička nad Váhom cca 70 ha lesnej pôdy, ďalej ornú pôdu,  lúky a pasienky.

V k. ú. Dolná Tižina v doline Belská v Malom Kriváni vlastní cca 195 ha lesnej pôdy, z toho 144 ha je zaradených do rezervácie Prípory.

 Tento majetok naši predkovia kúpili 28.8.1881.

V doline Belskása vykonávajú len výchovné zásahy. Porasty nie sú sprístupnené a výroba dreva vzhľadom na hodnotu dreva je nerentabilná.

V k. ú Teplička nad Váhom vykonávame hlavne výchovné zásahy, práce na zachovanie lesa (zalesňovanie, vyžínanie mladých kultúr od buriny, ochrana proti ohryzu zverou). Tento majetok je odkázaný na zisky z prenájmu pozemkov.

V tomto majetku sa vykonáva ročne  vyžínanie na ploche 5 ha, ochrana proti ohryzu  na ploche 5 ha, prvé a opakované zalesňovanie na ploche 1,5 ha, výchova mladých porastov na ploche 3 ha.

 

Lesné družstvo Dubeň, pozemkové spoločenstvo s počtom majetkových podielov 701.

Vlastní v k. ú. Teplička nad Váhom cca 143 ha lesnej pôdy a pozemok, na ktorom je postavená dvoj horáreň. K majetku patril aj „Rybník a Kanál“.

Majetok naši predkovia kúpili od Slovenskej banky 25.10.1925.

V tomto majetku sú prestarnuté porasty smreka. Obnova porastov sa vykonáva tak, aby staré porasty pretrvali čo najdlhšie. Spracováva sa prakticky len kôrovcová kalamita. Porasty sú oslabované činnosťou človeka (exhalátmi, emisiami, otepľovaním klímy). Dospelé porasty smreka sú likvidované lykožrútom smrekovým a mladé porasty lykožrútom lesklým a vrcholčekovým. Z týchto dôvodov pri obnove porastov po ťažbe sú odkryté plochy zalesňované predovšetkým bukom a dubom.

Prvoradou činnosťou pri likvidácii takto napadnutých porastov je ich okamžité spracovanie. Mŕtvy les nemôže slúžiť na rekreáciu a relax občanov, neplní  verejnoprospešné funkcie.

V tomto majetku sa vykonávaročne  vyžínanie na ploche 10 ha, ochrana proti ohryzu  na ploche 8 ha, prvé a opakované zalesňovanie na ploche 2,5 ha, výchova mladých porastov na ploche 7 ha.

 

Komposesorát Minčol, pozemkové spoločenstvo s počtom majetkových podielov 125,5.

Vlastní v k. ú. Višňové, v Minčole cca 158 ha lesnej pôdy.

Majetok naši predkovia kúpili 24.10.1882.

Tento majetok je veľmi ťažko prístupný a náklady na výrobu dreva sú veľmi vysoké. Podarilo sa vybudovať cca 500 m odvoznej cesty. Vďaka tejto ceste sa spracovalo cca 1100 m3 kôrovcovej kalamity.

V tomto majetku sa vykonáva ročne  vyžínanie na ploche 10 ha, ochrana proti ohryzu  na ploche 6 ha, prvé a opakované zalesňovanie na ploche 3 ha, výchova mladých porastov na ploche 4 ha.

Pozemkové spoločenstvá sú s právnou subjektivitou a  majú jeden výbor a dozornú radu. Do roku 2008 bolo volebné obdobie trojročné. Od roku 2008 päťročné.

 

Vo výbore a dozornej rade pracovali:

Od roku 1994 :

Viliam Záhumenský st. – predseda a členovia Králik Cyril, Králik Karol, Prívozniková Otília, Mihalik Štefan, Ponechal Ernest, Majerčík Martin, Mikula Ivan, Bolo Juraj, Žilka František, Králik  Július.

Od roku 1996

Hroza Štefan – predseda a členovia Záhumenský Viliam st., Žilka František, Ing. Valjašek Vladimír, Ing. Králik Pavol, Šeliga Karol, Jakubík Anton

Od roku 1998

Hroza Štefan –predseda a členovia Záhumenský Viliam st., Mrázik Miroslav, Ing. Vladimír Valjašek, Ing. Pavol Králik, Šeliga Karol, Jakubík Anton

Od roku 1999

Hroza Štefan –predseda a členovia Mrázik Miroslav, Ing. Vladimír Valjašek,  Šeliga Karol, Jakubík Anton, MintálJarolím, Kmecová Emília

Od roku 2002

Hroza Štefan –predseda a členovia Záhumenský Viliam st., Mrázik Miroslav, Ing. Vladimír Valjašek, Ing. Pavol Majerčík, Mrázik Milan, Jakubík Anton

Od roku 2004

Hroza Štefan –predseda a členovia Záhumenský Viliam ml., Mrázik Miroslav, Ing. Vladimír Valjašek, Ing. Pavol Majerčík, Mrázik Milan, Smrekovský Jozef, Šeliga Karol

Od roku 2006

Hroza Štefan –predseda a členovia Žilka František, Mrázik Miroslav, Šimar Anton, Bolo Juraj, Mrázik Milan, Smrekovský Jozef, Mrázik Milan

Od roku 2008

Záhumenský Viliam ml. –predseda a členovia Bolo  Juraj, Žilka František, Ing. Tkáčik Jozef, Poljak Tibor, Ing. Vladimír Valjašek,  Smrekovský Jozef, Majerčík Miroslav

Dozorná rada – Bollo  Pavol, Ponechal Karol, Mrázik Rudolf, Šeliga Tibor

Od roku 2013

Záhumenský Viliam ml. –predseda a členovia Bolo Viliam, Žilka František, Ing. Tkáčik Jozef, Ing. Grinč Ladislav, Mihalik Štefan, Porubčanský Štefan

Dozorná rada – Bollo  Pavol, Králik Julius, Mintál Pavol.

Text: Viliam Zahumenský


Vytvorené: 22. 11. 2017
Posledná aktualizácia: 13. 12. 2017 13:56
Autor: Správce Webu