Na zamyslenie ... Aké krásne je byť kresťanom
Páter Karl Wallner vo svojej úvahe o veľkonočnom tajomstve pripomína: „V jednej modlitbe hovoríme: Pane Ježišu Kriste, ty si tmu hrobu prežíval spolu s nami a premenil si ju na svetlo. Vtedy mi vždy na chrbte naskočí husia koža. Kresťanská viera nie je žiadna nábožná fantázia, ale realita života. Ide o poslednú odpoveď na otázku: Prečo žijem, keď aj tak musím zomrieť? Na Veľkú noc nám viera víťazne odpovedá: Boh osvetľuje tmu tvojej smrti, lebo Kristus vstal z mŕtvych. Aká to útecha, aká radosť!
Raz sa stalo, že malé dievčatko Júlia sa modlilo so svojou starou mamou pri svätom hrobe. Bola fascinovaná Ježišom, ktorý tam pokojne ležal medzi sviečkami a rozvoniavajúcimi bielymi kvetmi. Na druhý deň, na Veľkonočnú nedeľu, prišla znova do kostola a ťahala starú mamu k svätému hrobu. Lenže aké sklamanie! Nahlas tak, že ju mohli počuť všetci v kostole skríkla: „Babka, Ježiš je preč!“ Júliine detské ústa vyslovili to, čo pred 2000 rokmi povedal anjel nad hrobom Pána: „Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi? Niet ho tu. Vstal z mŕtvych“ (Lk 24,5). Na mieste svätého hrobu stojí veľkonočná svieca, symbol Zmŕtvychvstalého. Je znamením toho, že svetlo porazilo tmu. Život triumfoval nad smrťou. Preto sme aj my pri krste dostali sviecu, lebo svetlo Kristovho víťazstva v nás vtedy začalo svietiť. Aká škoda, že naše krstné sviece zapadávajú prachom v niektorej zásuvke!
Je potrebné, aby sme sa vo Veľkonočnom období telom i dušou zúčastňovali na jasavom aleluja. Máme na to čas až do Turíc. Osobitne radostne by sme mali prežívať osem dní po Veľkej noci, čiže Veľkonočnú oktávu. Kristovo víťazstvo nad smrťou je takou „megaudalosťou“, že my kresťania ju nemôžeme sláviť iba v jeden deň, ale potrebujeme na to celý týždeň. Veľkonočná oktáva od Veľkonočného pondelka až po nasledujúcu nedeľu alebo Nedeľu Božieho milosrdenstva je teda týždňom jasania v Bohu. A keďže radosť ide cez žalúdok, v tieto dni by sme sa v žiadnom prípade nemali postiť. Preto v niektorých našich krajoch sa na Veľkú noc požehnáva šunka, vajíčka a všetky možné dobroty. Zmŕtvychvstalý neprináša smutné pestovanie askézy, ale radostný postoj k životu na tomto svete – prirodzene, vždy v perspektíve, že nás „potom“ očakáva ešte väčšia radosť. Aké krásne je byť kresťanom! Aleluja!“
S pozdravom Mgr. Pavol Špita, farár
