Na zamyslenie ... Prázdne ruky
Keď sa jeho priatelia rozhodli, že pôjdu k jaskyni a prinesú nejaké dary, pozvali aj jeho. No on povedal: „Ja nemôžem ísť. Mám prázdne ruky, čo môžem dať?“ No ostatní tak naliehali, až ho presvedčili. Prišli na miesto, kde bolo dieťa so svojou matkou a s Jozefom. Mária mala v náručí chlapčeka a usmievala sa, keď videla štedrosť, s akou im podávali syr, vlnu alebo ovocie. Zbadala pastiera, ktorý nemal nič, a pokynula mu, aby prišiel bližšie. Roztržito pristúpil. Aby si Mária uvoľnila ruky a mohla prijať dary od pastierov, nežne vložila dieťatko do náručia pastiera, ktorý mal prázdne ruky.
Vo vianočných sviatkoch nám Boh ponúka ten najväčší a najvzácnejší dar – seba samého vo svojom Synovi, ktorý prichádza medzi nás ako malé dieťa. Ak ho chceme prijať, musíme mať aj my prázdne ruky. Potrebujeme sa pustiť našich každodenných istôt, na ktoré sme sa upli, a ktorých sa zubami-nechtami držíme, potrebujeme pustiť z našich rúk mobily, tablety, počítače, diaľkové ovládače..., potrebujeme mať prázdne ruky a s dôverou zobrať do náručia Božie Dieťa, ktoré chce kráčať životom spolu s nami.
Požehnaný vianočný čas s Božím dieťaťom v náručí Vám želá a vyprosuje
Mgr. Pavol Špita, farár
