Dobrovoľný hasičský zbor - História DHZ

V januári 1893 vypracovali program svojej činnosti a prijali stanovy. Vtedajší majitelia tepličianskeho panstva rod Sinovcov, grófka Ifigénia d´Harcourt dala pre členov zboru vo Viedni zhotoviť kovové prilby „čáka“. V spôsobe vyhotovenia sú ojedinelé na území Slovenska. Hodnota jednej takejto prilby bola 13-15 zlatých, podľa tohto, či bola pre veliteľa, podveliteľa, komandanta, hornistu alebo hasiča. Pre porovnanie bola to v tom čase cena jednej mladej kravy a nádennícka mzda na majeri činila 20 – 40 grajciarov na deň. Z tepličianskeho panstva pochádzala aj ručná striekačka, ktorej čerpacie časti boli zhotovené z bronzu a jej dostrek bol 50 m od hubice – prúdnice.

Členovia zboru boli odetí v rovnošate, pozostávajúcej z bielych nohavíc a bielej blúzy.

V rokoch prvej svetovej vojny bola činnosť zboru čiastočne utlmená, pretože veľa mužov muselo narukovať. Po jej skončení nastali v zbore zmeny v jej vedení, vymenili sa členovia, obnovili sa zariadenia a výstroje. Veliteľom v roku 1923 sa stal Štefan Mrázik. V roku 1925 sa zbor stal súčasťou Okresnej hasičskej jednoty v Žiline a Zemskej hasičskej jednoty v Martine. Zbory začali vzájomne spolupracovať, čo sa prejavilo v zlepšení ich činnosti a techniky.

V rokoch 1926 – 1928 vypuklo v obci niekoľko požiarov, posledný 8.8.1928 vznikol v kaštieli, pri ktorom zhorel kostol v kaštieli aj s priľahlými strechami kaštieľa.

V roku 1927 bola na slávnostnej svätej omši  v kostole posvätená zástava zboru, ktorého krstnou matkou sa stala Jozefína Slotová.

Aktivity zboru sa prejavili aj v kultúrnej oblasti v rokoch 1933 – 1934, keď sa nacvičovali divadelné hry, usporiadali tanečné zábavy. Hasiči prvýkrát slávnostne nastúpili v historických rovnošatách a prilbách na veľkonočné obrady v Kostole sv. Martina.

V roku 1942 bola kúpená prvá motorová dvojkolesová striekačka Stratílek, ktorá je dodnes schopná zásahu. Obec na jej nákup prispela sumou 4.000,- Ks, zvyšok predstavovali dobrovoľné príspevky hasičského zboru. Pred príchodom frontu v roku 1945 bola motorová striekačka na podnet vdp. dekana Kúseka ukrytá v silážnej jame vo farskej záhrade.

Zmena názvu organizácie nastala v roku 1951, keď bola premenovaná na Československý zväz požiarnej ochrany – Miestna jednota v Tepličke nad Váhom. Na valnom zhromaždení  v tom istom roku bol založený Požiarny zbor pri MNV v Teplička nad Váhom, a tak aj výstroj a výzbroj sa stali majetkom MNV.

V roku 1957 prevzali zástupcovia zboru druhú motorovú striekačku PS 8, čím obec získala  vyššiu úroveň akcieschopnosti pri likvidácii požiarov a iných živelných pohrôm.

V roku 1960 boli pre zbor pridelené priestory bývalej zborovne školy. (Poznámka: súčasný Obecný dom, v ktorom sú členovia zboru dodnes.)V tomto roku bola obnovená socha sv. Floriána maliarom Vincentom Štefanovom. Členovia tiež zorganizovali ukážky veľkého námetového cvičenia na Záhumní za účasti ČSČK.

Pri príležitosti stého výročia trvania požiarnej ochrany na Slovensku (1964) bola organizácia ocenená Ústredným výborom Československej požiarnej ochrany v Prahe požiarnickým vyznamenaním „Za zásluhy“.

Pridelením cisternového motorového vozidla ZIL 30 AC v roku 1970 sa zlepšila mobilita a spôsob zásahu pri požiaroch bol účinnejší.

V roku 1975 sa zmenil názov organizácie na Zväz požiarnej ochrany – Základná organizácia zväzu požiarnej ochrany v Tepličke nad Váhom (ZO - ZPO).

Sedemdesiate roky boli charakteristické účasťou na požiarnych súťažiach, napr. „Plameň“ pod vedením Jána Slosarčíka a Štefana Mihálika, a na rôznych prácach, napríklad pri stavbe Domu smútku, výstavbe materskej školy, úprave fasády zbrojnice a iných.

V rokoch 1980 - 1990 rozvinul na základnej škole prácu s mládežou v požiarnom krúžku učiteľ Anton Tkáčik. Inštruktormi z radov požiarnikov boli Štefan Mihálik, Marián Slota, Vladimír Procházka a Štefan Tkáčik.

V tomto období vzniklo niekoľko požiarov. V januári 1984 na dvore JRD v časti, kde bolo uskladnené seno, sa hasilo takmer celú noc. Dva požiare v roku 1986 boli na lesnom poraste Hôrky a požiar od blesku v osade Hrnčiareň.

Ďalšie technické vybavenie získal zbor v roku 1988. Bola to prívesná motorová striekačka PPS 12 staršieho typu, používaná pri zásahoch aj na súťažiach.

V roku 1991 bola pôvodná poškodená socha sv. Floriána nahradená novou, ktorú zhotovil Benedikt Jurčo v Kremnici na Strednej umeleckej škole, kde pôsobil ako učiteľ. Dielo bolo financované z príspevkov členov hasičského zboru.

Aj v ďalších rokoch sa členovia zboru zúčastňovali rôznych súťaží, vykonávali námetové cvičenia pre žiakov základných škôl spojené s ukážkami požiarnej techniky.

V roku 1997 hasiči výrazne pomáhali pri odstraňovaní následkov povodne. Odpracovali vtedy 580 hodín. Člen zboru Jozef Šeliga bol za tento čin ocenený prezidentom DPO SR a získal medailu „Za mimoriadne zásluhy“.

V jubilejnom roku 2000 organizácia oslávila 110. výročie svojho založenia. Pri tejto príležitosti sa zhotovila nová zástava hasičského zboru.

V roku 2010 bolo zboru pridelené staršie hasičské vozidlo KAROSA CAS K25, ktoré  slávnostne odovzdal minister vnútra Slovenskej republiky Róbert Kaliňák.

Pri príležitosti 120. výročia založenia Dobrovoľného hasičského zboru (ďalej len DHZ) bola v priebehu mesiacov február až júl 2010 realizovaná kompletná rekonštrukcia hasičskej zbrojnice. Práce boli vykonávané členmi zboru svojpomocne, odpracovalo sa približne 5 000 hodín.

V roku 2011 obec Teplička nad Váhom prenajala od spoločnosti COOP Jednota Žilina dvor za budovou Sýpka za účelom umiestnenia automobilovej techniky, ktorá bola dovtedy umiestnená v priestoroch bývalého JRD. Bývalú hospodársku budovu členovia prestavali na garáže pre obecnú hasičskú techniku. Tieto aktivity boli vykonávané brigádnickou činnosťou členmi DHZ dvakrát týždenne, v prípade potreby aj častejšie. Práce trvali od júla do decembra.

Prezídium Dobrovoľnej požiarnej ochrany SR udelilo v roku 2014 dlhoročnému členovi Emilovi Jurčovi čestný titul „Zaslúžilý člen Dobrovoľnej požiarnej ochrany Slovenskej republiky“.

V roku 2015 oslávil Dobrovoľný hasičský zbor v Tepličke nad Váhom 125. výročie svojho založenia. Pri tejto príležitosti bol DHZ  za svoju prácu vyznamenaný medailou „Za mimoriadne zásluhy“.  V tomto roku bol pridelený prívesný vozík – súprava povodňovej záchrannej služby pre hasičské jednotky, ktorý je v správe Ministerstva vnútra SR. Na požiarnu ochranu sa z rozpočtu obce financovala modernizácia výstroja a výzbroj zásahovej jednotky DHZ. Do funkcie veliteľa DHZ obce bol starostom obce menovaný Jozef Mravec.  V tomto roku členovia DHZ trikrát zasahovali pri likvidácii lesných požiarov v Dubni.

V súčasnosti  DHZ vykonáva rôzne cvičenia pre zabezpečenie akcieschopnosti, pravidelnú údržbu obecnej hasičskej techniky a hasičskej zbrojnice, pomáha pri odstraňovaní následkov živelných pohrôm, organizuje preventívne protipožiarne prehliadky v obci. Nemenej dôležitá je práca s mládežou, kde sa pripravujú noví členovia do radov dobrovoľného hasičského zboru pod vedením referenta mládeže.

Prehľad veliteľov DHZ Teplička nad Váhom

Jozef Bolo st.              1890 – 1891               Ján Dubovický                        1929 – 1936

Július Haiman             1891 – 1894               Gašpar Paličan                       1936 – 1937

Jozef Milo-Mravec     1895 – 1910                Pavol Mrázik                           1937 – 1940

Ján Uhliarik                 1911 – 1912                František Zákostolecký         1941 – 1947

Jozef Milo-Mravec     1912 – 1918                Pavol Poljak                            1947 – 1955

Ondrej Tichý                1919 – 1922                Bartolomej Grinč                    1956 – 1985

Štefan Mrázik             1923 – 1929                Štefan Mihálik                         1985 – 2011

                                                                             Marián Šeliga                          2011 – 2020

                                                                             Jozef Mravec                           2020

Krstné matky DHZ Teplička nad Váhom

Jozefína Slotová – krstná matka prvého prápora DHZ (1927)

V roku 1948 bola slávnostne vysvätená prvá motorová striekačka, ktorá mala 4 krstné matky:

Antónia Králiková        – krstná matka za roľníkov,

Adela Smrekovská      – krstná matka za železničiarov,

Štefánia Ďungelová     – krstná matka za robotníkov,

Antónia Markušová     – krstná matka za remeselníkov,