#
#
#

Navigácia

Vyhľadávanie

rozšírené vyhľadávanie ...

Mobilná aplikácia

Sledujte informácie z nášho webu v mobilnej aplikácii - V OBRAZE.
Voľne k stiahnutiu:

Kalendár

Po Ut St Št Pia So Ne
1 2 3 4 5 6 7
8 9 10 11 12 13 14
15 16 17 18 19 20 21
22 23 24 25 26 27 28
29 30 1 2 3 4 5

Aktuálne počasie

dnes, pondelok 22. 4. 2024
slabé sneženie 7 °C 0 °C
utorok 23. 4. slabý dážď 10/0 °C
streda 24. 4. dážď so snehom 6/2 °C
štvrtok 25. 4. dážď so snehom 6/-2 °C
KIA
Euroregión Beskydy
Miestna akčná skupina Terchovská dolina
Združenie obcí Mikroregión Terchovská dolina
MALÁ FATRA, oblastná organizácia cestovného ruchu

 

Návštevnosť

Návštevnosť:

ONLINE:5
DNES:459
TÝŽDEŇ:459
CELKOM:1438441

Obsah

Spoznávanie krás juhovýchodnej Moravy

Typ: ostatné
Spoznávanie krás juhovýchodnej Moravy 1. júna 2017 sa naši dôchodcovia vybrali spoznávať krásy juhovýchodnej Moravy. Perlou tohto územia je štátny zámok Milotice. Je to komplex barokových stavieb a záhradnej architektúry, ktorý v rokoch 1719 až 1743 dal vybudovať Karol Antonín Serényi.

Posledným majiteľom zámku bol JUDr. Ladislav Sellern (1886 – 1976). Bol synovcom Františka Karola, ktorý scelil v roku 1888 panstvo. Nebol však ženatý, nemal zákonného dediča, preto sa práve on ujal správy tohto panstva po roku 1916. JUDr. Ladislav Sellern spravoval zámok až do roku 1945. Prihlásil sa však k nemeckej štátnej príslušnosti, preto mu jeho majetok bol zabavený a rodina bola odsunutá do Nemecka. Po roku 1945 bol zámok spravovaný Národným pozemkovým fondom a od roku 1990 Pamiatkovým ústavom v Brne. O histórii Milotíc a zámku nás informovala sprievodkyňa, upozornila nás na vstupné schodisko, ktorého úlohou bolo zapôsobiť na návštevníkov, sú tu reliéfy z eposu Aeneida a schody ďalej zdobia postavy puttov – malých anjelov bez krídel, ktorí sú nositeľmi rozloženého serényiovského a štemberského erbu. Majú v rukách hada, štemberskú hviezdu a rybu.  Predstavujú aj alegóriu ľudských zmyslov. Takmer v rovnakej podobe sa zachovali kabinet kňažnej a fajčiarsky kabinet zdobený obrazmi koní. Oba kabinety vznikli v 30. a 40. rokoch 18. storočia. Severné krídlo zámku bolo krídlo pre hostí, vraj, aby nezostali na zámku dlho, bolo veľmi studené. Zvykom bolo hostiť návštevníkov zo šľachty týždeň, niekedy mesiac až rok. Zámok navštívila aj cisárovná Mária Terézia a jej manžel František Lotrinský. Sprievodkyňa nás upozornila na porcelánové taburety, na ktorých sedávali dámy, tieto boli naplnené voňavkami, pretože panstvo sa kúpalo jeden až dvakrát do roka.

Sprievodkyňa nám rozprávala povesť o milotických bocianoch. Bociany pravidelne prilietali na zámok, vždy tu našli opravené hniezdo a dôverovali pánom zámku. Jedného dňa sa objavili v Miloticiach Turci, žiadali pána zámku, aby zaplatil, lebo ináč vyplienia zámok. Knieža však nemal požadovanú sumu, tak ho uniesli. Na zámku ostala jeho opustená žena, ale únoscovia sa jej neozývali. Na jar opäť prileteli bociany. Pri jednej prechádzke si kňažná všimla, že bocian má niečo pripevnené na nohe. Ukázalo sa, že je to kožený remienok, ktorý skrýval odkaz od kniežaťa. Písal, že je uväznený na brehu Čierneho mora. Kňažná svojho manžela vykúpila z tureckého zajatia. Bocian sa stal nositeľom dobrých správ.

V závere prehliadky nás zaviedla do kaplnky, ktorá má dvoch patrónov Sv. Jána Nepomuckého a Pannu Máriu. Až v priebehu 19. storočia sa mohlo bohoslužieb zúčastňovať aj služobníctvo.

Na výzdobe milotického zámku sa podieľali maliari, ako Jozef Tadeáš Rotter a ďalší, sochári – Johan Christian Prőbstl, Franz Kohl a štukatéri – Giovanni Michel Fontana a František Václav Solnický.

V okolí zámku je nádherná francúzska baroková záhrada a anglický krajinský park.

V čase našej návštevy sme mali možnosť vidieť množstvo detí oblečených za princezné a princov. Bola to akcia pre deti v rámci MDD.

Z Milotíc sme sa vybrali do Petrova, konkrétne do Vinárstva Svoboda. Tu sme si zajedli, ochutnali výborné moravské vínko a zaspievali pesničky. O zábavu sa postaral pán Jarolím Mintál spolu s členmi FS Straník.

Spokojní sme sa vrátili domov. Veríme, že na Moravu ešte raz prídeme. 

Text: Mgr. Kamila Dubovická

Foto: Mgr. Kamila Dubovická, Anton Mintál

 


Vytvorené: 28. 7. 2017
Posledná aktualizácia: 22. 11. 2017 16:26
Autor: Slávka Džuňová