Valaská Belá (2.7.)
Navštívili sme Sklený sen, Sklársky skanzen. Niektorí naši dôchodcovia mohli skúsiť fúkanie skla. Pán Peter Dolinaj nám hovoril o výrobe skla, sklo musí byť husté ako med a to sa nalieva do formičky. Kedysi existoval vo Valaskej Belej závod Krištáľ, on bol zamestnancom tohto závodu. Školy pre sklárov boli – Nemšová, Poltár a Lednické Rovne. Kremeň sa rozbije na piesok a 9-12 hodín sa taví v peci cez noc. Podľa toho čo pridali (olovo alebo sódu, vápenec) podľa toho bola farba skla. Olovnaté sklo sa vyrábalo v Poltári. Sklárske osady vznikali tam, kde boli suroviny potrebné na výrobu. Čiže kremenný piesok, drevo, voda. Sklárska história sa u nás začala v roku 1747 v osade Gápel. Postavili sklársku hutu a pece na tavenie skla. Prácu so sklom si vyskúšali aj naši chlapi ako František Jurčo, Anton Čičmanec, Milan Uriča a ďalší. Prínosom bola aj návšteva Múzea plátna, tkáčstva a výšiviek. Mnohé ženy si mohli vyskúšať tkanie na krosnách. Veľkou nádejou pre našu spoločnosť je, že výroba plátna, tkáčstvo sa opäť dostávajú do popredia mnohých žien.
Záver výletu tvorila návšteva obce Čičmany. Videli sme tam kaštieľ, nádherne vymaľované drevenice a čo nás zaujalo bola obrovská hrdosť obyvateľov na svoju obec.
Text a foto: Mgr. Kamila Dubovická
