Klub dôchodcov pri OÚ Teplička nad Váhom - Výlet Brodzany, Záhradkár Trenčín (12.4.)

V malebnom prostredí Tríbečskej hornatiny leží obec Brodzany. 

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1293 a jej prvými majiteľmi boli Brogyaniovci. Dominantou obce je renesančný kaštieľ zo 17. storočia. V polovici 40tych rokov 19. storočia sa Brodzany stali majetkom viedenskej bankárskej rodiny Voglovcov z Friesenhofu. 

Pri vstupe do kaštieľa sme mali možnosť vidieť obrazy prvých pánov tohto rodu, baróna Gustáva Vogela von Friesenhofa a jeho prvú manželku Natáliu Ivanovnu Friesenhofovu, ich syna baróna Gregora von Friesenhof v dospelom veku. Prvá manželka grófa Gustáva zomrela v roku 1850. Barón Gustáv sa oženil neskôr s barónkou Alexandrou Nikolajevnou rodenou Gončarovou. Z ich manželstva sa narodila dcéra Natália von Voldenburg (1854 - 1937).
S členmi tohto rodu sú zviazané aj puškinovské tradície v Brodzanoch.

Natália von Oldenburg (rodená barónka von Friesenhof) sa narodila vo Viedni 8.4.1854. Jej tetou bola Natália Nikolajevna Puškinová - Lanská. Natália mala živý záujem o poéziu, výtvarné umenie, literatúru, hudbu a divadlo. Písala verše v nemčine. Vyšla jej zbierka poézie Básne a aforizmy. Maliarstvo študovala v Mníchove. Je autorkou olejomalieb a perokresieb. Po matke zdedila silnú povahu, záujem o poéziu a hudbu, ako aj lásku ku koňom a psom. V Brodzanoch existoval aj psí a konský cintorín s náhrobnými kameňmi a menami zvierat. Bola dobrá a štedrá, pomáhala chudobným.

V roku 1897 dala v obci postaviť nemocnicu pre starých chudobných ľudí, o ktorých sa nemal kto starať. Počas Vianoc organizovala posedenia pod stromčekom pre chudobné deti a obdarúvala ich oblečením a obuvou. Postavila dievčenskú školu, podporovala rozvoj priemyslu v obci, dala vybudovať škrobáreň a tehelňu. Spolu s bratom Gregorom založila úverové a potravné družstvo, ktorého úlohou bolo ochraňovať záujmy sedliakov. Za jej života sa Brodzany stali oblasťou kultúry v oblasti hornej Nitry. Natália ovládala päť jazykov. Ako 22-ročná sa vydala za oveľa staršieho princa Elimana, vojvodu z Oldenburgu. Ich manželstvo bolo nerovné (morganické). Mali dve deti Friederiku, ktorá zomrela ako 24-ročná na TBC a syna Alexandra. Deti nemohli nosiť priezvisko a titul otca. V roku 1896 im veľkovojvoda Peter (brat Elimana) udelil titul gróf a grófka z Welsburgu. Natália nosila meno !vdova vojvodu Elimana z Oldenburgu - herzogin (vojvodkyňa)", hoci oficiáln e sa za ňu považovať nemohla. Obyvatelia Brodzian ju mali veľmi radi a vážili si ju a volali ju Hercoška.

Dozvedeli sme sa aj o živote Elimara, vojvodu z Oldenburgu (1844-1895), ktorý bol synom oldenburgského panovníka, veľkovojvodu Paula Fridricha Augusta a švédskej princeznej Cecílie. Jeho matka zomrela po pôrode a otec zomrel, keď mal Elimar 8 rokov. Vychovávala ho barónka Krista von Schramhorst (jeho aja). Zaujímal sa o literatúru, hudbu a divadlo, študoval právo a navštevoval aj prednášky z dejín umenia a filozofie. Hovoril plynulo po francúzsky a anglicky. Skladal piesne a duetá, stal sa známym spisovateľom tej doby, písal pod pseudonymom Anton Günter.

Lektorka po oboznámení so životom majiteľov Brodzian nás previedla po rodinných salónoch Friesenhofov, zaviedla nás do kartárskeho salóna s pôvodným a dobovým nábytkom, odtiaľ do salóna Alexandry von Friesenhof a hudobného salóna, kde na stole sa nachádzal Zemepisný atlas Ruska z roku 1833, dobový klavír z lešteného orecha, knižnica s pôvodnými knihami a portrét Natálie Nikolajevny Puškinovej z roku 1842.

Prešli sme galériou Natálie Oldenburg, na stenách boli obrazy maľované jej rukou. Sú tu portréty jej otca Gustáva, aj ľudového liečiteľa, či neznámej veštkyne.

Prešli sme do pracovne baróna Gregora, prvorodeného syna diplomata Gustáva von Friesenhof. Barón mal mimoriadne kladný vzťah k slovenskému národu. Bol spoluzakladateľom Matice slovenskej (MS). Prispel svojimi financiami na výstavbu prvej budovy MS.

Samostatnú časť prehliadky tvorila sála A.S. Puškina (1799-1837). Pochádzal zo šľachtickej rodiny. Nemal dobrý vzťah s rodičmi. Na jeho výchovu vplývala hlavne stará matka Mária Alexejevna Hannibalová a pestúnka Arina Rodionovna Matvejevová. Je tu zobrazený celý život a tvorba A. S. Puškina, vyhnanstvo na juhu Ruska a vyhnanstvo v Michajlovskom.

Oženil sa s Natáliou Nikolajevnou Gončarovou. Mal s ňou štyri deti. Jeho život skončil tragicky roku 1837, bol smrteľne zranený v súboji s d´Anthésom.

Na paneloch sú rukopisy A.S. Puškina, obrazy jeho manželky a detí. Zároveň aj obrazy slovenských spisovateľov, ktorí prekladali Puškinovo dielo.

Súčasťou kaštieľa je aj rozsiahly park s bustami slovenských a ruských spisovateľov, evanjelická kaplnka s kryptou majiteľov kaštieľa, letohrádok Babylon, ktorý čaká na svoju rekonštrukciu.

Po návšteve kaštieľa sme išli na obed do Baťovky - Hoffer, potom sme navštívili výstavu Záhradkár Trenčín 2023. Prialo nám počasie, myslím, že všetci boli spokojní a mnohí sa rozhodli navštíviť kaštieľ ešte raz.

Text: Mgr. Kamila Dubovická
vedúca KD pri OcÚ
Foto: Irena Poljaková,
Mária Markušová